Objav zlatých mincí pri výstavbe banky: Dlhý spor o nálezné
Pri výkopových prácach na základoch Americko-slovenskej banky, ktorá sa začala stavať na námestí v Topoľčanoch 20. apríla 1930, došlo k nečakanému objavu. Robotník Michal Kľačanský zo Solčian pri kopaní narazil na niekoľko mincí, ktoré sa nachádzali približne 2,3 metra pod povrchom. Okamžite ich ukázal dvom kolegom, Júliusovi Mokráňovi a Antonínovi Hronkovičovi, čím sa začala zdanlivo nevinná epizóda, ktorá sa neskôr premenila na dlhý právny spor.
Následne si incident všimol murársky majster Ján Tybitancl z Petržalky, ktorý chcel zabrániť zhromažďovaniu robotníkov okolo nálezu. Privolal četníka Václava Kopřivu, ktorý prevzal z rúk robotníkov 174 mincí. Dodatkovo sa nález doplnil o ďalších 43 mincí, ktoré si niektorí robotníci chceli uchovať pre seba.
Rozdelenie pokladu podľa zákona
Československé zákony stanovovali rozdelenie takýchto nálezov. Predpokladalo sa, že jedna tretina patrila štátu, jedna tretina nálezcovi a posledná tretina majiteľovi pozemku. Americko-slovenská banka sa však svojho nároku na podiel vzdala, čím otvorila cestu k následným vyrovnaniam.
Na základe zápisnice zo septembra 1934 Ministerstvo školstva a národnej osvety vyplatilo 7233,35 koruny, ktoré mali byť rozdelené medzi nálezcov, pričom každému malo pripadnúť presne 1808,35 koruny. Avšak, majster Tybitancl, ktorý bol v tom čase nezamestnaný, sa nevedel dočkať svojho podielu a vyjadril frustráciu na úrade.
Problémy s vyplatením a odvolania
Problémy nastali, keď ďalší robotníci, ktorí sa nachádzali na stavenisku, požiadali o dodatočné zaradenie medzi nálezcov. Jozef Minársky, Jozef Kováč a Pavol Martoš sa obrátili na advokáta Kolomana Bossányiho, aby podali odvolanie. Vo svojom argumente tvrdili, že mnohí z prítomných si mincu vzali pred príchodom četníka, a preto sa cítili opodstatnení ako spolunálezci.
Spory sa dostali až na Krajinský úrad v Bratislave, ktorý potvrdil, že nálezcom bol ten, kto skutočne objavil poklad. V dôsledku tohto rozhodnutia sa Tybitanclovi nikdy nevyplatila celá suma, keďže odvolatelia dostali časť jeho podielu.
Pretrvávajúca nejasnosť a zánik súdnych sporov
Takto sa celá záležitosť dostala na Najvyšší správny súd v Prahe, ktorý po dlhom prešetrení 4. októbra 1938 zrušil predchádzajúce rozhodnutie krajinského úradu. Avšak spor o rozdelenie medzi Tybitanclom a ostatnými nálezcami trval dlhé roky a nasledujúci rok došlo konečne k rozdeleniu peňazí.
Poklad, ktorý sa skladal z celkového počtu 217 zlatých mincí, prešiel mnohými inštitúciami predtým, než skončil v numizmatickej zbierke Slovenského národného múzea, a to po dlhom putovaní od Okresného úradu až po Bratislavu, kde bol ohodnotený etnológom Jánom Gerykom. Dnes sú tieto mince ukryté vo Vlastivednom múzeu v Bratislave, ktoré reprezentujú kultúrne dedičstvo a historické hodnoty obdobia vlády Žigmunda Luxemburského.

