Jedna nekonečná konsolidačná hanba
Konsolidácia, ktorá sa javí ako zle naplánovaná a pokrytecká, môže zničiť posledné zvyšky ochoty slovenského obyvateľstva uskromniť sa v záujme lepšej budúcnosti. Aj napriek skeptickým názorom existujú v spoločnosti silné realistické prúdy, tzv. kusy sedliackeho rozumu, ktoré naznačujú, že je nevyhnutné pokryť sa perinou, na akú máme.
Desaťročia opakované vlny neefektívneho uťahovania opaskov zanechali na slovenskej psychológii stopy, avšak istá úroveň dôvery a ochoty znášať ťažkosti pre atraktívnejšiu budúcnosť pretrvala. Neuniklo to pozornosti ani Václava Klausa, ktorý sarkasticky spomínal slovenský masochizmus, ochotný znášať prekážky, ktoré by inde emancipovaní občania hlboko odmietli.
Vedúci predstavitelia konsolidácie by teoreticky mohli z tejto mentálnej základne ťažiť, avšak v skutočnosti ju ukázali ako katastrofálne zle spravovanú. Na začiatku sa o konsolidácii hovorilo s nadšením, avšak nielenže sa táto téma preniesla do pozadia, ale namiesto toho sa predvádza sebectvo, ktoré je rozhodne neakceptovateľné. Neschopnosť spravovať jednoduché úlohy, ako je úprava automatických náhrad, odráža ignoranciu a chamtivosť, pričom opatrenia v oblasti daní a odvodov sa už od svojho zrodu ukazujú ako nefunkčné.
Každý krok konsolidácie je charakterizovaný jednosmernou a sterilnou nedotiahnutosťou. Predstavitelia majú tendenciu len kritizovať opozíciu, pričom ich niektoré vyjadrenia sú čoraz viac frustrujúce. Maskovanie fiaska konsolidácie je nedostatočné a ťažkopádne, a to sa premieta aj do politických rokovaní, kde sa stále hovorí o znižovaní cien benzínu zo spomienok na tie časy, keď priemerné mzdy boli o päťsto eur nižšie.
Vláda, keď devastuje inštitúcie, likviduje aj posledné zvyšky občianskej dôvery v štát a jeho správu. Skupina masochistov, ktorá sa desaťročia oddávala tejto partii, nebude schopná zvrátiť súčasný negativizmus. Slováci sa boja začať ďalší súvislý proces konsolidácie, pretože už teraz čelíme hrozbám nielen vo vlastných radoch, ale aj vo vzťahu k významným zmenám v poskytovaní služieb.
Bez ohľadu na vývoj situácie v rámci konsolidácie je zrejmé, že naša krajina sa nachádza na ceste k deštrukcii, pričom iracionalita, ktorá prevláda, môže zničiť akúkoľvek víziu budúcich ciest a réžií. Ak sa nikto nenaučí na vlastných chybách, zas a znova budeme svedkami zlyhaní, ktoré nič nepomôžu našim zbytočným plánom na lepšiu budúcnosť.

