Vzostup čínskeho platformového štátu v kontexte globálnych technológii
Aby bolo možné plne pochopiť ambiciózny technologický smer Číny, je núdzou zhodnotiť, ako nedávno ukončené „dve zasadnutia“ – každoročné rokovanie Národného ľudového zhromaždenia a Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie – odhalili prejavy budúceho ekonomického rastu. Čína sa sústreďuje na technologické inovácia ako na hlavný motor ďalšieho rozvoja.
V rámci 15. päťročného plánu sa vláda zamerala na „nové kvalitné výrobné sily“, pričom si kladie za cieľ posunúť Čínu na globálnu technologickú špičku v oblastiach ako umelá inteligencia, kvantové technológie a biotechnology. Avšak táto stratégia nie je len výsledkom vrchného direktívu, ale zahŕňa aj aktívnu úlohu súkromných spoločností, ktoré dominujú na dynamických trhoch, ako sú elektromobily či AI.
Štát sa tak skôr javí ako facilitátor inovácií, pričom určuje strategické smery, vytvára priestory pre experimentovanie a podporuje konkurenciu. Tým sa zabezpečuje, že jednotlivé firmy súťažia a inovujú, pričom štát im poskytuje regulačnú podporu a dodáva potrebné infraštruktúry.
Čínsky inovačný ekosystém sa dá prirovnať k platformám ako Nvidia alebo Apple, kde úspech nie je meraný len ziskovosťou, ale skôr hodnotou vytvorenou na úrovni celého systému. Nižšie náklady a rýchle príjmanie nových technológií zvyšujú konkurencieschopnosť krajiny na medzinárodnej úrovni. Napríklad, BYD sa stal najväčším výrobcom elektromobilov na svete, prekonávajúc Teslu, a to aj napriek ťažkostiam, ktoré vyplývajú z turbulentnej konkurencie na domácom trhu.
V solárnom priemysle, ačtok mnohé firmy čelí financiálnym výzvam, Čína sa stala lídrom s kontrolou nad viac než 80 % globálneho dodávateľského reťazca. Konkurencia prispieva k konsolidovaniu produkcie a upevňovaniu globálnej dominancie.
Umelá inteligencia, ako nová technológia, nasleduje podobný trend. Aj keď firmy v tejto oblasti zažívajú finančný tlak, otvorené prístupy k technológiam posilňujú rýchlosť ich šírenia. Vláda navyše poskytuje širokú podporu prostredníctvom nových usmernení, ktoré sa zameriavajú na kvalitné tréningové dáta a národnú infraštruktúru.
S príchodom fyzickej AI, ktorá zahŕňa autonómne vozidlá a roboty, Čína nadobúda výhodu v ľudskej interakcii s technológiami, čím sa rodí nový cyklus generovania a zlepšovania dát. V tomto kontexte vláda podporuje pilotné projekty, ako napríklad plne autonómne robotaxi služby od Baidu, ktoré rozšírili svoju pôsobnosť do dvadsiatich miest a na zahraničné trhy.
Standardizácia, ktorú štát zavádza, znižuje náklady a posilňuje prepojenie medzi údajmi a technologickými systémami. Rovnako ako spoločnosti ako Meta alebo Alphabet, Čína vníma dáta ako strategický národný zdroj a zavádza nové regulácie, ktoré obmedzujú zahraničný prístup k čínskym dátam.
Napriek tomu, že čínsky model nie je bez kritiky – čelí riziku nesprávnych investícií a nadprodukcie, zatiaľčo USA zostávajú otvorenejšie a pluralitnejšie v technologických revolúciách – nebude múdre podceňovať silu čínskeho prístupu. V prípade úspechu v inováciách a efektívnej implementácii môže Čína získať výhodu v nadchádzajúcej priemyselnej revolúcii, čo by mohlo mať hlboké dôsledky pre globálny technologický ekosystém.
