Schröder nevyšiel, ale čo takto Merkel? Európa tápe, kto bude jej vyjednávačom s Ruskom
V ostatnom čase sa na európskej politickej scéne objavili zaujímavé návrhy týkajúce sa vyjednávania s Ruskom v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Najväčší rozruch spôsobil ruský prezident Vladimir Putin, ktorý navrhol Gerharda Schrödera, bývalého nemeckého kancelára, ako ideálneho zástupcu pre rokovania o nových bezpečnostných dohodách. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Putin vybral práve Schrödera, je jeho dlhoročný blízky vzťah s ruským lídrom a jeho kontroverzné názory, ktoré prispeli k nemeckej energetickej závislosti od Ruska.
Aj keď Schröderov návrh vyvolal okamžitú reakciu a značnú nevôľu v Nemecku, jeho schválenie bolo takmer nemožné. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas na tento fakt reagovala s iróniou a označila Schrödera za niekoho, kto by mohol „sedieť na oboch stranách rokovacieho stola“. Tento komentár len podčiarkol absurdnosť celej situácie a poukázal na dlhodobý problém Európy – absenciu jednotného hlasu v medzinárodných rokovaniach.
Minister zahraničia Ukrajiny Andrij Sybiha sa nielenže zasmial na návrhu, ale tiež navrhol zložitú alternatívu, pričom žartoval o možnej nominácii známeho herca Stevena Seagala. Napriek tomu, tento humorný výstrelok odhalil vážnu situáciu, v ktorej EÚ ostáva bez svojho zástupcu v rokovaniach, pričom vojna na Ukrajine sa týka priamo jeho členov.
V súvislosti s týmto problémom sa opäť začína diskutovať o potrebe vymenovania oficiálneho vyjednávača EÚ, pričom sa spomínajú mená ako Angela Merkel, bývalá kancelárka Nemecka, ktorá sa značne sťažovala na diplomaciu EÚ a jej schopnosť vyjednávať s Ruskom. V diplomatických kruhoch sa rozpráva o jej pragmatickom prístupe, ktorý by mohol prispieť k hlbokým a produktívnym rokovaniam.
Merkel, kontaktná osoba s Putinom, má za sebou bohatú diplomatickú históriu, v rámci ktorej sa jej podarilo udržiavať osobný a profesionálny vzťah s ruským prezidentom. Dvojica sa často dostávala do situácií, kde mohli komunikovať v jazyku toho druhého bez potreby tlmočníka, čo je z hľadiska diplomacie významné. Jej znalosť ruštiny a nemeckého kultúrneho kontextu ju odlišuje od iných potenciálnych kandidátov.
Avšak, aj keď Merkel zostáva silným kandidátom, mnohí kritici poukazujú na negatívne strany jej predchádzajúcej politiky voči Rusku, vrátane pokračovania v projekte Nord Stream 2 v čase, keď už bolo jasné, že Rusko nekoná v súlade s medzinárodným právom. Na druhej strane, niektorí analytici veria, že by mohla byť tou osobou, ktorá by priniesla zmiernenie konfliktu.
Ďalším menom spomínaným ako možný vyjednávač je fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý si získal reputáciu mediátora. Jeho predpoklady na túto rolu by mohli byť silné, no pripomienky ohľadom jeho neutrality by mohli komplikovať situáciu.
Pokiaľ ide o otázku zastúpenia žien v rokovaniach, Kaja Kallas apelovala na potrebu väčšieho podielu žien v mierových procesoch, obzvlášť keď sa zistilo, že ich účasť často vedie k trvalejším výsledkom. To stavia do kontrastu prekvapujúco málo zastúpenie žien na diplomatických fórach a znepokojivé štatistiky potvrdzujúce, že v roku 2022 ženy tvorili len 16 percent vyjednávačov v procesoch pod záštitou OSN.
Záverom, hoci sa na politickej scéne objavujú rôzne mená ako možné vyjednávače s Ruskom, veľkým problémom ostáva neschopnosť Európy dohodnúť sa na jednom prístupe a jednom zástupcovi. Tým je Európa konfrontovaná so závažným problémom, ktorý ovplyvňuje možnosť dosiahnutia mierového riešenia v konflikte s Ruskom.
