Opomínané hodnoty v politike Viktora Orbána a Roberta Fica
V septembri 2025 sa Robert Fico vyjadril po stretnutí s Viktorom Orbánom, kde oznámil, že má ambíciu budovať Slovensko podobným spôsobom, akým Orbán transformoval Maďarsko. Táto deklarácia, hoci na vonkajšej strane znie presvedčivo, naznačuje aj pragmatizmus v jeho prístupe, kde sa Fico snaží využiť orbánovský model neliberálnej demokracie skôr ako nástroj na odnaučenie odporu voči jeho vlastnému politickému naratívu a proruským postojom.
Ficova interpretácia Orbánovej politiky sa však zdá byť selektívna, pretože z väčšej perspektívy ignoruje zásadné aspekty a hodnotové ukotvenia, ktoré formovali Orbánovu dráhu, vrátane jeho postoja voči autoritárskym režimom. Zatiaľ čo Fico sa čoraz viac zatvára do objatia autoritárskych vzorov, Orbán si vždy zachoval určitú pragmatickú vzdialenosť od radikálnych proruských trendov, keďže minulá podpora Ruska sa začala ukazovať ako kontraproduktívna pre maďarské záujmy.
Pragmatizmus Orbána a ideológia Fica
Orbánov prístup k Rusku bol primárne orientovaný na ekonomické a politické zabezpečenie lacných energetických zdrojov, avšak nikdy sa nezačlenil do kultu autoritárskych lídrov. Naproti tomu, Fico zjavne preberá vzory autoritárskych štátov a snaží sa ich vyzdvihnúť ako ideologické vzory. Nemôžeme zabudnúť na jeho sympatie k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi a otvorené oslavovanie výrobci Takíto vzory zostávajú v ostrom kontraste s Orbánovou opatrnosťou voči ich legitimizácii.
Dostal sa Fico do problémov s historickými symbolmi?
Fico, na rozdiel od Orbána, sa zúčastnil osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve, kde sa objavil v družnej spoločnosti autoritárov, pričom Orbán sa stráni takéhoto spojenia, aby neohrozil upomienku na maďarskú revolúciu v roku 1956, ktorá je dôležitou súčasťou kolektívnej pamäti Maďarov. Slovensko má podobnú historickú traumu s rokom 1968, no táto sa neprejavuje tak výrazne, čo možno Fico bez problémov zneužíva na politické ciele.
Postoje a vedomie národa
Fico je známy svojou tendenciou posudzovať historické udalosti z pohľadu politickej funkčnosti, pričom si buduje obraz, ktorý nielenže prehliada historické traumy v ich pravdivej podobe, ale aj relativizuje obete minulosti. Zatiaľ čo Orbán pravidelne pripomína obete potlačenia revolúcie v Maďarsku, Fico sa o udalosti z roku 1968 zameriava skôr s ohľadom na politickú rétoriku, bez reflexie tragédie.
Tento postoj naznačuje, že Fico si za svoje politické ciele volí iba to, čo zohráva v jeho naratíve pozitívnu funkciu, bez ohľadu na historické kontexty a hodnoty, ktoré by mal brať do úvahy. Otázka znie: dokáže si Fico uvedomiť komplexnosť historických aspektov, ktoré sú potrebné na formovanie skutočne koherentného a zodpovedného vedenia pre Slovensko?
