Jadrom týraná Saková
Investícia do nových jadrových elektrární sa zdá byť v súčasnej situácii na Slovensku absolútne nereálna. Ministerka hospodárstva Denisa Saková čelí tlaku a kritike, ktorá nevyplýva len z jej spôsobu vedenia, ale najmä z nemožnosti ďalších atómových projektov, ako napríklad v Bohuniciach či Mochovciach. S ohľadom na zložitú demografickú situáciu a nevhodné verejné financie je predstava investície v miliardových výškach skôr hazard než rozumné rozhodnutie.
Spoločnosť Westinghouse, ktorá s Ficom uzatvorila pakt, si musí byť vedomá týchto realít, pretože akékoľvek takého výnimočné financovanie by mohlo viesť do jadrového bankrotu. Konečná otázka je, prečo sa takýto pakt vôbec uzatvára, a nie je to dosť podozrivé? Na to, aby sa Slovensko ujalo takéhoto projektu, sa musí objaviť nielen stabilná politická podpora, ale aj jasná ekonomická perspektíva, bez ktorej je o akýchkoľvek atómových elektrárňach ťažko diskutovať.
S aktuálnym stavom elektrární v Mochovciach, ktoré aspoň zatiaľ spĺňajú aspoň časť energetických potrieb Slovenska, sme mali šťastie. To, že jadro je súčasťou energetického mixu, nám skôr pomôže v ére „Fit for 55”, kde sa musíme zaoberať dekarbonizáciou prostredníctvom obnoviteľných zdrojov. Zatiaľ čo Róbert Fico nemá jasný pohľad na budúcnosť energetiky, jeho súčasné snahy o podporu nových projektov sa zdajú byť skôr nostalgickým pohľadom na minulé úspechy ako víziou pre stabilnú budúcnosť.
Fico často zaútočí na Sakovú, pričom tvrdí, že stráca trpezlivosť voči jej neúspechom pri obchodoch, ako je vykúpenie 49-percentného podielu ČEZ-u v Javyse. Podobné obvinenia sa zdajú byť viac účelové ako skutočné, a preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, aké sú pozadie týchto tvrdení a aké sú skutočné motivácie strany Smer.
Je zrejmé, že zmena vlastníctva v Javyse nie je len o ekonomike, ale predovšetkým o politike. Navrhované stretnutie medzi Ficom a Babišom, s ktorým sa snaží využiť vzájomné vzťahy na urýchlenie rozhodovania, zároveň ukazuje, aká veľmi politizovaná je problematika energetiky. Môže to viesť k nečakaným zvratom, ak sa ukáže, že výsledky sa skôr nezakladajú na reálnej podpore, ale na politických trendoch a dohodách, ktoré sa môžu veľmi rýchlo zmeniť.
V súčasnosti pre médiá ostáva otázkou, aké sú reálne nádeje na prežitie Sakovej vo vláde, aj keď Spišakovia a ich Plán pre modernizáciu určite nemožno považovať za stabilný základ pre jej politickú budúcnosť. Spoločnosť a politické špekulácie sa zjavne dostali na tenký ľad, kde má všetko tendenciu naraziť. Pre bežných občanov je situácia v energetike stále veľmi kritická, a akékoľvek zmeny v tom, kto bude rozhodovať o budúcnosti Slovenska, sú kľúčové.
