Rozprávková perníková chalúpka: Sen deduška z Oravy
Perníková chalúpka Ujmiakovcov, schovaná uprostred lesov na Orave, je výsledkom pätnásťročnej práce Jozefa Ujmiaka, ktorý sa v úspešnom projekte snažil premeniť svoju víziu na skutočnosť. Pri jeho stavbe sa uvažovalo aj o maringotke, no zmysel pre tradíciu a osobný vzťah k drevu nakoniec predčili praktické úvahy o umiestnení maringotky. „Chcel som postaviť chalupu, akú som mal vo svojom detstve,“ priznáva Jozef, ktorý sa do dizajnérskeho procesu pustil s úsmevom na tvári.
Práca s inšpiráciou
Po rokoch strávených v stolárskej dielni sa Jozef pustil do nákupu dreva a prác na mieste, ktoré mu bolo známe z detstva. Funkcionalizmus strediskovej chalupy mu diktoval, aké materiály vybrať a aké detaily začleniť. „Dnes už ľudia využívajú moderné metódy, ale ja som chcel, aby tento dom mal dušu, tak ako kedysi,“ vysvetľuje autor. Jeho prácu umocnilo to, že každé brvno si sám označil, demontoval a na jar pozbieral s príbuznými na lúke, kde chalúpku opäť zmontoval.
Vôňa tradície
Roky, ktoré Ujmiak prežil vo funkcii stolára a patril medzi tých, ktorí sa snažili zachovať tradičné remeslo, sa odzrkadlili aj v samotnej drevenici. Inside prostredie je návratom k tradíciám, od funkčnej pece po drevené celky, ktoré sú výsledkom obratných rúk dedka. „Na prízemí sa nachádza pitvor, v ktorom je všetko potrebné tak, ako to kedysi bývalo,“ objasňuje detailne Jožef.
Život v harmónii s prírodou
Drevenica, ktorá nemá elektrický prívod ani splachovaciu toaletu, sa sústreďuje na život v harmónii s prírodou. Rodina Ujmiakovcov považuje tento priestor za svoje útočisko, kde často trávia voľný čas a kde sa snažia prežiť zamyslené pokusy o návrat k tomu, čo sa zdanlivo stratilo. Studňa nachádzajúca sa pri dome, je pre rodinu zdrojom vody, ktorá im stačí na varenie a pitie. „Nechceme, aby si tu zvieratá zvykli na ľudí. Preto sa snažíme, aby tu nebol odpad,“ vyhľadávajú rodinou iný pohľad na život v divokej prírode.
Hlavné lákadlá perníkovej chalúpky
Perníková chalúpka sa stala obľúbenou atrakciou nielen pre miestnych, ale aj pre turistov, ktorí okoloidúci sa „ocitnú“ v rozprávkovom svete. Ujmiakovci sa rozhodli poskytnúť túto malú oázu pokoja predovšetkým rodine a blízkym priateľom. Nesnažia sa ho komerčne prenajímať, aby si mohli vychutnať spoločné chvíle bez rušivých vplyvov. „Naša rodina tu chodieva pravidelne, aj keď menej často než kedysi. Každý víkend sa snažíme prísť aspoň na krátku návštevu,“ doplnila Agnesa Ujmiaková.
Budúcnosť chalupy
Aj keď dedko postupne obmedzuje svoj čas strávený na chalúpke, plány na jej ďalšie zveľadenie ostávajú na jeho mysli. Rodina sa snaží chrániť toto miesto pred modernizáciou a vodí deti k tomu, aby rozvíjali lásku k tradícii. „Najdôležitejším cieľom je zabezpečiť, aby chalupa ostala živým miestom spomienok a šťastných chvíľ pre všetkých,“ uzatvára Jozef, s očami plnými nadšenia pre budúcnosť svojej chalupy.
