Extrémne horúčavy zaťažili slovenskú elektrizačnú sústavu
Slovenská elektrizačná sústava čelila rekordnému zaťaženiu počas júnových horúčav, keď sa celkové zaťaženie vyšplhalo na 3547 megawattov (MW), pričom najvyššie hodnoty boli zaznamenané 29. júna medzi 18:00 a 19:00 hodinou. Teploty v Bratislave v ten deň prekročili 38 stupňov Celzia, pričom v čase maximálneho zaťaženia dosiahli 35,6 stupňa.
Tento júlový vrchol zaťaženia sa ukázal ako najvyšší ročný záznam, zatiaľ čo v auguste, aj keď teploty presiahli 38 stupňov, maximálne zaťaženie dosiahlo 3281 MW. Toto číslo je o 266 MW nižšie ako júnová špička, pričom najvyšší denný priemer zaťaženia v auguste dosiahol 2945 MW.
Podľa údajov z Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a meteorologických údajov portálu Open-Meteo, Slovenská energetická sústava patrí medzi najviac zasiahnuté oblasti počas letných vlníc horúčav. Najbližšie špičkové zaťaženie sa konalo 30. júna, konečné hodnoty toho dňa dosiahli 3172 MW a 1. júla 3142 MW.
Historicky k najvyšším zaťaženiam elektrizačnej sústavy dochádza v zimnom období. Doterajšie zimné maximum v roku 2026 bolo zaznamenané 13. januára, kedy celkové zaťaženie vzrástlo na 4503 MW a denný priemer dosiahol 3992 MW. Zaujímavé je, že letné maximum na konci júna predstavovalo približne 79 % zimnej špičky, čo ukazuje na narastajúce nároky na elektrickú energiu počas teplých mesiacov.
Odstavenie rumunskej jadrovej elektrárne Cernavodă navyše znížilo rezervy elektrifikovanej siete v regióne a vytvorilo tak ďalšie výzvy pre slovenskú energetiku. Tieto faktory naznačujú potrebu prehodnotiť a posilniť kapacity dodávok energie, aby sa zabezpečila stabilná a dlhodobá dodávka elektrickej energie v čase extrémnych poveternostných podmienok.
