Normalizácia ako výzva: Spomienky na august 1968
Odmietnime normalizáciu a bráňme sa všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. Tieto slová sa nesú v duchu historických udalostí spojených s augustom 1968, kedy do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy a akýmkoľvek spôsobom sa snažili zasiahnuť do demokratických a slobodných ideálov, ktoré boli v tom čase pre mnohých tak dôležité.
Mikuláš Huba, zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, poukazuje na to, že zvrátený pojem normalizácia nabral na svojej morbidnej podobe práve začiatkom apríla 1969, kedy československí komunisti prijali túto politiku na plenárnom zasadnutí ÚV KSČ. Cieľom tejto normalizácie bolo vrátiť krajinu k stavu absolútnej kontroly a potlačenia základných ľudských práv, na čo sa pokúšali získať súhlas od spoločnosti, ktorá žila v strachu.
58 rokov po okupácii
Osemnáste výročie, ktoré sa blíži, síce nie je okrúhle, ale ako zdôrazňuje Huba, pripomínanie si taktiky normalizácie sa ukazuje byť čoraz aktuálnejšie. Čo sa dnes deje na Slovensku? Pozeráme sa na plnoformátovú normalizáciu, alebo ide len o náznaky nebezpečných tendencií? Toto sú otázky, na ktoré mnohí hľadajú odpovede.
Spoločnosť sa možno nachádza na križovatke. Zatiaľ čo si mnohí pamätajú obdobie po okupácii, mnohí iní sa pýtajú, prečo sme sa tomu všetkému poddali. Huba kladie otázku, prečo sme dovolili normalizovať naše životy v minulosti a ako sa týmto procesom brániť aj dnes.
Normalizácia ako psychológia
Režim normalizácie nie je len politickou vojenskou vedou, ale aj psychológiou. Ľudia sa naučili žiť s lžami a s predstieraním, že veľa vecí je normálnych, hoci sú v skutočnosti absurdné. Pojem „normalizácia” sa v skutočnosti ukázal byť zavádzajúcou nomenklatúrou, pokrývajúcou neúnosné podmienky a obmedzené práva.
Huba spomína na to, že čeliť týmto podmienkam môžeme jedine masovou neakceptáciou a odporom voči lžiam, akceptovaním pravdy a otvorenosťou voči kritike voči moci. To, čo nás viedlo do normalizácie, bola pasivita a strach vyjadriť nesúhlas. Nie je to len historická lekcia, ale aj súčasná výzva pre všetkých, ktorí si vážia slobodu a demokratické hodnoty.
Odmietanie normalizácie
Aby sme sa nenechali znormalizovať opäť, navrhuje Huba aktívnu účasť na verejných diskusiách a protestoch. Odporovať voči moci, ktorá upiera základné práva a slobody, nie je jednoduché, ale je to nevyhnutný krok, ak chceme ochrániť to, čo sme získali po novembri 1989.
Každý, kto sa zúčastní na tomto úsilí, by mal zdať si verejné zhromaždenia, protesty a kritiku nad neprijateľnými praktikami ako v nejakej forme hrdinstva. Pripomeňme si, že sloboda nie je samozrejmosťou, ale niečím, za čo je potrebné každý deň bojovať, aby sme zajtra neľutovali, že sme sa nepokúsili urobiť niečo predtým, než bude neskoro.
V čase, keď vädne pamäť o historických udalostiach, je nevyhnutné, aby sme si pamätali, čo nám minulosť odkázala, a svedome sa bránili akýmkoľvek tendenciám, ktoré by nás mohli opäť priviesť na križovatku normalizácie.
