Útek pred nespravodlivosťou
Utekať zo známeho prostredia, odovzdať kľúče od domova, opustiť miesto, ktoré človek miloval, nie je len tak. Pre Mária Boroša a jeho manželku Martinu, učiteľov s dlhoročnými skúsenosťami, bola jedným z najťažších krokov vydať sa na cestu k novému životu v Českej republike. Po viac ako tri desaťročia strávených v slovenských školách sa rozhodli vzdať sa svojich istôt, aby unikli pred úpadkom, ktorý pocítili už v minulosti.
Politická frustrácia a osobné rozhodnutie
Vysoké ceny nehnuteľností, politická nestabilita a frustrácia z nekompetentnej vlády, ktorá vedie krajinu neustále klesajúcou cestou, zažali iskru. V podepísanom vyhlásení manželia priznali hnev nad súčasnou situáciou a myšlienku na hľadanie nového domova povzbudzovali. „Keby nevládli títo lotri, asi by sme to zvládli aj v našom byte,“ vraví Borošová, pričom jej hlboké sklamanie je jasné.
Nové jazykové výzvy a školské reálne prostredie
Presun do Česka nie je pre učiteľov jednoduchý. Okrem emocionálnych a psychických prekážok sú pred nimi aj jazykové bariéry. Naučiť sa terminológiu a procedúry v novom prostredí je nutnosť, ktorú musia zvládnuť. Ak chcú pustiť sa do vyučovania, musia absolvovať rigoróznu skúšku z češtiny. „My si síce myslíme, že vieme po česky, ale realita je iná,“ priznáva Boroš, čím podčiarkuje zložitosti, ktorým budú musieť čeliť.
Strach a nostalgia pri zmene prostredia
Ako sa mení ich životy, rodina si uvedomuje vážnosť tohto rozhodnutia. Deti majú pred sebou novú školu a neznámy jazyk. Rozhodli sa umožniť najmladšej dcére opakovať ročník, aby si zvykla na prostredie aj jazyk bez zbytočného stresu. „Deti sme pripravili na to, že zmeny prinesú aj smútenie. Našťastie, je to súčasť života,“ dodala Borošová a otvorila zlú náladu, ktorá ich asi nevyhnutne zasiahne.
Budúca perspektíva a platy v školstve
Vzdelávací systém v slovenskom školstve je v súčasnosti na pokraji kolapsu, čo len zhoršuje situáciu tých, ktorí sú odhodlaní bojovať za to, čo je správne. Borošovci si uvedomujú, že na Slovensku sa situácia s učiteľskými platy nevyvíja priaznivo. Ak prídu do Česka, môžu mať šancu na zvýšenie platov o 20 percent, avšak prestávka, ktorú musia prežiť, bude plná ťažkostí a frustrácie.
Odchod v čase vnútorného konfliktu
Museli čeliť aj otázke: „Je správne opustiť krajinu, ktorú milujeme?“ Mário Boroš si je vedomý, že sa jedná o vážny krok. Pred pocitom viny pred vlastnou vlasťou bojuje myšlienka na budúcnosť detí a ich vzdelanie. Hoci opustili Slovensko, ich vnútorná puto s krajinou ostane navždy zapísané v srdciach.
Pokračovanie v učení a osobný rozvoj
Zatiaľ čo sa manželia snažia postupne prisposobiť novému prostrediu, aj tak sa učia novým kultúrnym a jazykovým vlastnostiam. Zároveň zostáva otázkou, akú úlohu budú mať v novom národnom prostredí. Otázka sa pomaly stáva osobným smerovaním presne tak, ako si Borošovia vytýčili svoj cieľ: žiť v štáte, ktorý uznáva osobnú a kolektívnu zodpovednosť, a nesúhlasí s politickými praktikami, ktoré sa v jeho rodnej krajine rozvinuli.

