Kontroverzné dedičstvo Jána Vojtaššáka
Ján Vojtaššák, biskup spišský a podpredseda Štátnej rady Tisovho štátu, sa stal predmetom diskusií okolo svojej úlohy v dejinách slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Jeho aktívna participácia na prijatí tzv. židovského kódexu a neskoršia podpora arizácie židovského majetku vrhajú temný tieň na jeho obraz, ktorý cirkev naďalej snaží rehabilitovať.
Biskup a zodpovednosť
Na nedávnom súde sa rozhodlo o nelegálnosti pomenovania ulice po Tisovi, čo by mohlo naznačovať pozitívne smerovanie v historickej reflexii. Avšak, počas tých istých prázdnin sa v Spišskej diecéze konala omša, na ktorej sa modlili za blahorečenie Vojtaššáka. To naznačuje, že hlasy tých, ktorí ho odmietajú, sú stále potlačované.
Prieskumy a verejný názor
Z prieskumu z roku 2017 vyplýva, že tému svätorečenia Vojtaššáka nevníma verejnosť jednoznačne. S ním súhlasí len 36% respondentov, zatiaľ čo 37% nesúhlasí. Na otázku o historickej zodpovednosti Tisa, však existuje širší konsenzus.
Pohľad na minulosť a budúcnosť
Aký je teda cieľ kanonizačného procesu, ak nie získať rešpekt nielen u katolíkov, ale aj v laickej spoločnosti? Je potrebné jasne rozlišovať medzi hodnotením duchovného dedičstva a historickými faktami, ktoré nemôžu byť zamlčané. Vojtaššákovo konanie nemôže byť ospravedlnené bez pohľadu na súvislosti a následky jeho činov.
Rehabilitácia pred ťažkým minulosťou
Vojtaššákovo meno je s mementom, nie svätosťou. Proces jeho blahorečenia bol pred rokmi pozastavený, no stále sa objavujú snahy ho rehabilitovať. To, že niektorí kňazi a laici sa snažili o pomoc židovským rodinám, by malo byť súčasťou komplexného hodnotenia jeho obdobia. Práve tieto hlasy by mali dominovať nad tými, ktoré sa snažia o rehabilitáciu postáv, ktorých rozhodnutia spôsobovali nešťastie.
Prepisovanie histórie?
V historiografii sa objavujú tendencie oživiť jeho arizátorské činy, pričom sa ignorujú následky týchto konaní na židovské obyvateľstvo. Argumenty prezentované v súčasných diskusiách ilustrujú, že cirkev ako inštitúcia sa odmieta postaviť čelom vlastným chybám v ideologickej rovine, čím sa neúmyselne otvárajú dvere pre prepisovanie histórie.
Obavy z budúcnosti
Nepovšimnuté nebezpečenstvo je, že súčasné hnutia spomínajúce na Tisov režim môžu získať nový impulz, ak sa z histórie nestanú poučenia, ale len glorifikácia. Situácie, kedy verejnosť nenachádza odvahu odmietnuť ideológie, len reprodukujú cyklus rešpektovania predchádzajúcich omylov. Dedičstvo Jána Vojtaššáka tak ostáva kritickým zrkadlom našich hodnôt a postojov voči morálnym dilematám minulosti.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23541193/tisov-zidovsky-kodex-a-biskup-vojtassak.html
