Kultúrny kebab pre umenie: Akcia, ktorá sa nemala stať
Rada Fondu na podporu umenia schválila rozhodnutie, ktoré zasiahne do kultúrnej mozaiky Slovenska. Zmenu štruktúry podpornej činnosti, ktorá spektakulárne vylučuje kultúrne centrá z finančnej podpory, považuje kultúrna obec za absolútny „masaker”. Koho to vlastne zaujíma, že umenie je ohrozené, keď je možné financovať oslavy nostalgických vzpomienok na históriu, ktorá sa už dávno stratila?
Prečo je ministerka na záchode?
Predseda rady Matúš Oľha sa už neudržal a na neformálnom stretnutí si nenechal ústa zatvorené. S obrovskou dávkou cynizmu sa vyjadril, že niektoré kultúrne centrá dokonca umiestnili fotografiu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na záchod. Aké pokrytectvo, ak náhodou niečo zasahuje do ich politického naratívu, je o tom okamžite legitimné diskutovať.
Umelci na ulici, kultúra na záchode
Rokovanie sa konalo bez prítomnosti verejnosti, čo vyvoláva otázky. Majú obyčajní občania právo vedieť, čo sa deje za zatvorenými dverami? Prečo sú rozhodovania o kultúre s filmami, divadlami a inými subjektmi tak tajné a neprístupné? Odpovede si každopádne netreba hľadať príliš dlho – zužovanie finančnej podpory pre kultúrne centrá podľa poradového návrhu je do očí bijúce. Je to len ďalší krok k tomu, aby sa umenie posunulo na okraj spoločnosti.
Ako sa dostaneme k zlatým činmi?
Zosmiešňujúc kultúrnu identitu, obdobia stagnácie sa ukazujú ako ideálne na to, aby si mocní vymieňali svoje politické karty. Zároveň sa rodí otázka: Na aké kvalitné umenie ešte môže Slovensko predstaviť? Hlasovanie o reformách bolo ukážkou bezcitnosti a nestrannosti vo vzťahu k umeleckej sfére, pričom umenie by malo byť skutočne oslavované, nie zneužívané.
Vstúpte do histórie, ale nie pred záchodové dvere
Opäť sa ukazuje, že rozhodovania sú vedené najmä politikou a nie záujmom o podporu kultúrneho životného prostredia. Umelecké centrá, divadlá a iné kultúrne subjekty sú len figúrkami v politickej hre, zatiaľ čo umelci takmer prosia o prežitie. Ak bude pomoc podmienená politickými praktikami, kultúra a umenie budú musieť čeliť veľkej kríze.
Otázka ostáva: Kto bude mať odvahu vzoprieť sa a postaviť sa za umenie, ktoré nie je len politickým nástrojom, ale legitímnym vyjadrením kultúrnej identity?
