Občianska angažovanosť a ochranárske aktivity pred novembrom ’89
Pred revolúciou v novembri 1989 sme sa ako ochranári v Bratislave dostali na zoznam „nepriateľov štátu“. Tieto úvodzovky nie sú len prázdnym gestom – skutočne nás tak označil vtedajší režim, zatiaľ čo sme sa my, v skutočnosti, snažili o dobré skutky v prospech našich kultúrnych a prírodných pokladov. V čase, keď sme sa snažili o ochranu dedičstva, sme sa stretávali s odporom zo strany komunistických orgánov.
Naša práca sa nesústreďovala iba na materiálne opravy, ako rekonštrukcia kláštora v Marianke či historických budov v Banskej Štiavnici. Boli sme aktívni v širokej škále činností, od obnovy vodného režimu v prírodných rezerváciách, cez písanie návrhov na nové chránené územia, až po starostlivosť o mestskú zeleň a ochranu ohrozených ekosystémov. Množstvo našich aktivít, ktoré sa v období pred revolúciou usilovali o ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, nás nútilo suplovať úlohu ministerstva životného prostredia.
V priebehu roku 1989 sme vykonali neuveriteľných 111 rôznych aktivít, pričom jednotlivé iniciatívy sa dajú počítať v stovkách, ak nie tisíckach. Naše úsilie nezahŕňalo len záchranu pamiatok; pomáhali sme tiež zlepšiť životné podmienky domácich zvierat a zvyšovali historické povedomie medzi obyvateľmi Bratislavy. Oslovili sme aj prenasledovaných ochranárov z iných krajín, a tak sa stali súčasťou globálneho hnutia za ochranu prírody.
Kde sa nachádzame dnes?
V dobe po Novembri ’89 sa postavenie občanov a ich angažovanosť v správe vecí verejných stali dôležitejšími než kedykoľvek predtým. Každý, kto má odvahu vyjadriť svoj názor a bojovať za zmenu, sa sám stáva zástupcom demokratických hodnôt, no avšak tendencia označovať tých, ktorí nesúhlasia s mocnými, za nepriateľov sa opäť prevzala do verejného diskurzu. Dnes čelíme otázkam o tom, ako sa vysporiadať s novými pertinentnými problémami, za aké postavili pred nás vtedajší režim a ako sa postaviť voči klamanie a manipulácii.
Solidarita medzi občanmi, ktorí sa prebúdzajú a preberajú zodpovednosť, je teraz potrebná o to viac. Občianska angažovanosť a snaha chrániť náš kultúrny a prírodný odkaz, aj v súčasnosti, sú vecou cti. Sme svedkami reálneho posunu, keď sa veci, ktoré sme kedysi suplovali, stávajú normou a nesmieme zabudnúť na poctivú prácu našich predchodcov.
Keď sa obzrieme za našou minulosťou, musíme si byť vedomí, že aj dnes je naše úsilie dôležité a čas, aby sme sa opäť postavili za naše práva a chránené územia. Každá platná iniciatíva má potenciál rozprúdiť diskusiu a viesť k zmenám, ktoré sú potrebné na ochranu nášho dedičstva a našich práv. V súčasnej slovenskej demokracii je nevyhnutné uplatniť občiansku zodpovednosť a nenechať si vziať hlas.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/spravu-veci-verejnych-preberaju-do-ruk-obcania
