Ukrajinské rozhodovanie: Nezávislosť bez Trumpa
Situácia na Ukrajine sa stáva čoraz kritickejšou. Prezident Volodymyr Zelenskyj čelí náročným rozhodnutiam, ktoré vyžadujú analýzu morálky armády a verejnosti. Ak by Ukrajinci dospeli k záveru, že je čas vzdať sa tím ruským silám, netreba im na to žiadnu pomoc od Donalda Trumpa. Samotní „nevděční“ môžu urobiť tento krok aj bez externého zasahovania.
Ruská ponuka na „mier“, ktorú Trump predložil, sa takmer zhoduje s tými, ktoré prezident Vladimir Putin predstavil už vlani na Aljaške. Zelenskyj odmietne akúkoľvek dohodu, pokiaľ si nie je istý, že ukrajinská obranyschopnosť sa nedostala na pokraj kolapsu. Prečo však všetci účastníci tejto krízovej situácie stále uviazli v začarovanom kruhu?
Putin sa snaží obnoviť vplyv nad tými časťami bývalého Sovietskeho zväzu, kde aspoň časť populácie hovorí po rusky. Ukrajina je bezpochyby najvýznamnejšia z týchto oblastí a jej opätovné začlenenie do ruského sféry vplyvu by predstavovalo ambície na dobytie desiatok miliónov obyvateľov.
Prevážne vojna na Ukrajine je z ruského pohľadu skôr frivolná, neodráža skutočný strategický či ekonomický záujem Moskvy. Ukrajina stratila svoju schopnosť ohrozovať Rusko po zmene svojho jadrového arzenálu pred tridsiatimi rokmi, v súlade s dohodou za americké bezpečnostné záruky, ktoré sa ukázali ako zbytočné.
Putinova invázia sa dá vnímať ako projekt dedičstva, ktorý má zabezpečiť jeho historické miesto medzi významnými ruskými vodcami. Nebol by však nikdy zahájil tento vojenský konflikt, ak by tušil, že sa rozvinie do štvormesačnej krízovej situácie.
Pokiaľ ide o Zelenského, jeho pozícia ostáva racionálna, no neústupná. So štyrikrát menšou populáciou a desiatkrát menšou ekonomikou, ktorá je navyše závislá od príjmov z ropy, sa zdá, že Ukrajina má neprivilegované postavenie. Napriek tomu moderné obranné technológie, vrátane dronov, odovzdali istú výhodu na strane Ukrajincov.
Na Ukrajine sa pozoruje postupné sťahovanie vojakov na rôznych úsekoch dlhého frontu. Ruská armáda by za súčasnej rýchlosti bola schopná doraziť k východným predmestiam Kyjeva najskôr v roku 2030. Prehrávanie takto pomaly nie je iba plytvaním životmi, ale aj vynikajúco načasovanou stratégiou, ktorá by mohla priniesť nové politické, ekonomické alebo technologické zmeny.
Vzhľadom na takúto dynamiku má Zelenskyj pred sebou dôležitú úlohu: musia byť si vedomí, kedy sa ukrajinci začínajú cítiť demoralizovaní. V takom prípade by sa Skrútené dohodli na dohode, pokiaľ by to ešte bolo možné. Avšak nedávne prípravy Trumpových poradcov, ktoré by Ukrajincom odobrali suverenitu a premenili ich na ruskú kolóniu, dokazujú, že v súčasnosti má Zelenskyj načasovanie odmietania.
Trump sa snaží sprostredkovať okamžité prímerie, čo by prialo skôr jeho vlastným záujmom. Avšak ukrajinská kapitulácia by znamenala aj koniec sankcií a obchodu, výhodného pre Trumpovu rodinu. Pozícia Trumpa voči Zelenskému sa v priebehu času oslabila, a to práve vďaka jeho monetizácii vojenskej pomoci Ukrajine, kde sa v súčasnosti predáva zbrojný materiál iným štátom.
Ukrajinci zatiaľ vojnu neprehrali a dalo by sa povedať, že sme svedkami ďalšej iterácie v neustálom boji za svoju nezávislosť. Dôležité je, aby si Zelenskyj aj naďalej udržal pevný postoj a aby sa nenechal zatiahnuť do politickej hry, ktorá by mohla ohroziť jeho krajinu a jej budúcnosť.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ak-by-sa-ukrajinci-chceli-vzdat-rusom-nepotrebuju-na-to-trumpa
