Protesty Gruzíncov v Tbilisi: Pripomienka odmietnutia európskej integrácie
V piatok sa v Tbilisi zišli tisíce Gruzíncov, aby si pripomenuli rok od rozhodnutia proruskej vlády pozastaviť prístupové rokovania s Európskou úniou. Opozícia a občianske organizácie vyjadrili svoju nespokojnosť s aktuálnym smerovaním krajiny, ktoré je podľa nich pre Gruzínsko nebezpečné.
Na proteste, ktorého účastníci niesli gruzínske a európske vlajky, sa zúčastnili aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová a niektoré opozičné strany, ktoré vo voľbách v roku 2024 zvíťazili. Demonštrácie majú svoju históriu – spočiatku sa konali masovo pred parlamentom, no s časom sa ich účastníci znížili z desiatok tisíc na niekoľko sto.
Dôvodom poklesu účasti sú vysoké pokuty za účasť na protestoch a represie voči aktivistom a opozičným vodcom. Napriek tomu sa protesty konajú každý deň, čo svedčí o nezlomnej vôli občanov bojovať za svoje práva. Mnohí z účastníkov vyjadrujú presvedčenie, že ich hlas aj bez masovej účasti môže mať významný dopad na budúcnosť krajiny.
Podľa vyhlásenia mimovládnych organizácií za posledný rok došlo k bezprecedentným represiám voči občianskej spoločnosti. Trestné stíhania postihli stovky ľudí, pričom závažné prípady fyzického násilia evidujú ako desiatky. Mnohí novinári sa snažia informovať o situácii, avšak aj oni sa ocitajú pod tlakmi a hrozbami.
V atmosfére zúfalstva a frustrácie vnímajú Gruzínci svoju krajinu na prahu autokracie. Opoziční politici na protestoch opakovane vyhlásili, že „tento režim musí padnúť“, čím vyjadrili svoju nádej na odstránenie vládneho systému, ktorý, ako tvrdia, bráni Gruzínsku v napredovaní smerom k Európe a demokracii.
Aj napriek jazykovým a politickým blokádam, ktoré prorusko orientovaná vláda nastolila, Gruzínci sú presvedčení, že „tento ruský typ autoritárstva tu nezvíťazí“. V celkovej nálade predominujú myšlienky o slobode a odhodlaní postaviť sa proti represívnym praktikám, ktoré praktizuje súčasná moc.
Po uplynulých rokoch sa podpora pre štátne zblíženie s EÚ stala v Gruzínsku takmer jednohlasnou, s podporou až 80 percent obyvateľstva, pričom žiadosť o vstup do únie je zakotvená aj v gruzínskej ústave. Rozhodovanie o budúcnosti Gruzínska tak stojí na vážnych otázkach demokracie, právnych štandardov a možností, ktoré táto krajina má vo svetle aktuálneho politického vývoja.
