Historik Hudek: Mlčanie o Benešových dekrétoch je pohodlné, ale riskantné
V súčasnej dobe sa téma Benešových dekrétov opäť dostáva do centra pozornosti. Historik Adam Hudek varuje pred nebezpečenstvom ignorovania tejto diskusie. V rozhovore pre denník SME vyzdvihuje potrebu fakticky sa zaoberať touto kapitolu našich dejín, predovšetkým v súvislosti s napätím medzi Slovákmi a Maďarmi.
Hudek, zástupca riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, nesúhlasí s myšlienkou, že Benešove dekréty sú uzavretou témou. „Historici by nemali mať tabu témy, mali by na základe vedeckých zistení objasniť historické udalosti, ktoré formovali našu krajinu,“ tvrdí. V súvislosti s nedávnou novelou Trestného zákona dodáva, že takéto kroky iba zhoršujú situáciu a môžu viesť k ďalším konfliktom.
Benešove dekréty sú pre mnohých citlivou otázkou, ktorú je ľahšie ignorovať, no Hudek naznačuje, že skôr či neskôr možno dôjde k ich revaluácii. „Máme povinnostť čeliť historickým krivdám a neuzatvárať sa do pohodlného mlčania, lebo to môže mať rizikové dôsledky pre súčasnosť aj budúcnosť,“ upozorňuje.
V rámci diskusie o dekrétoch sa často poukazuje na to, ako historici pristupujú k súčasným legislatívnym zmenám. Podľa Hudeka je vytváranie zákonov, ktoré by zabetónovali určitú interpretáciu historických faktov, krátkozraké a nezmyselné. „História sa neustále vyvíja a interpretácie sa môžu meniť, preto by to nemalo byť predmetom zákonodarných zásahov,“ dodáva.
Znepokojenie historikov vzbudzuje aj obava, že strach z kriminalizácie môže obmedziť ich prácu. V spoločnosti, ktorá si má byť vedomá svojich historických pravd, sa zakrývanie a mlčanie o problematických témach môže ukázať ako klamné. „Mlčať o týchto otázkach je pohodlné, ale riskantné. Musíme otvoriť dialóg a nie ho uzatvárať,“ hovorí Hudek so zjavnou naliehavosťou, ktorá naznačuje, že téma Benešových dekrétov bude ešte dlhú dobu rezonovať v slovenskej spoločnosti.
