Kontroverzná justičná reforma v Srbsku
V piatok, 30. januára 2026, srbský prezident Aleksandar Vučič podpísal niektoré z najkontroverznejších zákonov v oblasti justície, ktoré vzbudzujú značné obavy týkajúce sa nezávislosti súdnictva. Tento krok bol prijatý napriek odporu zo strany odborníkov, ktorí varovali, že zmeny oslabia postavenie sudcov a prokurátorov. Európska únia (EÚ) označila tento legislatívny krok za ‘krok späť’ na ceste Srbska k členstvu v EÚ, pod ktorý sa podpísal aj vyjadrenie Komisárky EÚ pre rozširovanie, Marty Kosovej.
Kritici týchto zmien tvrdia, že nová legislatíva umožňuje predsedom súdov získať väčšiu moc nad sudcami, čím sa narúša jedna z kľúčových záruk nezávislosti prokurátorov. Opozícia voči vládne krokom vyjadrila znepokojenie nad načasovaním týchto zmien v súvislosti s prebiehajúcimi vyšetrovaniami týkajúcimi sa niekoľkých vysokopostavených vládnych činiteľov a ich možného zapojenia do korupcie.
Legislatívne zmeny bez diskusie
Parlament schválil zmeny vo vyhlásených zákonoch bez akejkoľvek verejnej diskusie či konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane prokurátorov, sudcov a predstaviteľov Európskej únie alebo poradnej Benátskej komisie. Predstavitelia vlády na čele so Srbskou pokrokovou stranou (SNS) však obhajujú reformy, pričom tvrdia, že týmto spôsobom sa vytvorí ‘lepší a efektívnejší’ súdny systém.
Podľa odborníkov, tento krok Srbského parlamentu je vážnym postihom nezávislosti súdnictva a narúša základné princípy transparentnosti a spravodlivosti. Koordinátorka pracovnej skupiny pre justičné reformy Jovana Spremová vo vyjadrení pre agentúru AFP skonštatovala, že zákony zavedú prísnejšiu hierarchiu v prokuratúre, čím budú odzrkadľovať časy predchádzajúcich reforiem.
Reakcie prezidenta Vučiča
Prezident Vučič síce priznal, že legislatívne zmeny mohli byť predmetom hlbšej verejnej diskusie, no súčasne zdôraznil, že zmeny sú v súlade s ústavou. Analytici poznamenávajú, že súčasná vládna administratíva pod jeho vedením čelí rastúcej kritike voči sudcom a prokurátorom, vrátane tých, ktorí vyšetrujú nedávne tragédie, ako napríklad zrútenie strechy železničnej stanice v Novom Sade v roku 2024.
Tento vývoj indikuje, že aj napriek varovaniam zo strany medzinárodných inštitúcií, reformy sú predmetom čoraz väčších sporov a protirečení, s perspektívou, že by mohli vyvolať širšie protesty a obavy medzi srbskou verejnosťou o právny štát a ochranu demokratických hodnot.
