Slovensko nerealizovalo 104 miliónov eur na služby pre seniorov
Slovensko sa v období od roku 2017 do 2021 nedokázalo uchopiť výnimočnej príležitosti a nevyčerpalo významný objem financií, presne 104 miliónov eur, z viac než 160 miliónov eur, ktoré mali byť využité na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a zníženie počtu veľkokapacitných domovov pre seniorov. Tieto znepokojivé informácie vyplývajú zo záverov auditu, ktorý vykonal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) Slovenskej republiky, zameraného na komunitné služby pre starších občanov.
Politika sociálnej starostlivosti pod drobnohľadom
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) Slovenskej republiky, ktoré nesie zodpovednosť za realizáciu sociálnej politiky, nedokázalo poskytnúť uspokojivé vysvetlenie, prečo zostala taká značná suma nevyčerpaná. Eurofondové výzvy, pod ktoré patrila aj iniciatíva IROP, spravovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Slovenskej republiky. To malo na starosti nastavenie podmienok a administráciu samotných výziev.
Systematické nedostatky a rastúce požiadavky
Predseda NKÚ, Ľubomír Andrassy, varoval, že skutočnosť, že taký objem financií nebol využitý, podčiarkuje systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov, ale takisto vyvoláva otázky o efektívnosti koordinácie medzi rôznymi ministerstvami. Nezabudol zároveň spomenúť narastajúci dopyt po miestach v zariadeniach pre seniorov, pričom v roku 2024 prevyšoval počet seniorov starších ako 65 rokov jedného milióna, čo predstavovalo nárast o viac než 86 000 ľudí v porovnaní s rokom 2020.
Problematická kapacita a deinštitucionalizácia
V danom čase, kedy sa krajina snaží o deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, NKÚ upozornil na to, že kapacita v zariadeniach sa navýšila len o 2 000 miest. V roku 2024 žiadalo oficiálne o miesto v týchto zariadeniach viac ako 8 600 osôb, ale mnohé z nich nedostali pozitívnu odpoveď. Rovnako aj financovanie týchto služieb ukazuje, že mnohé zariadenia čelili problémom s udržaním ekonomickej udržateľnosti. Náklady totiž prevyšovali príspevky a úhrady a na ich financovanie sa využívali prevažne dary a vlastné zdroje zriaďovateľov.
Osobné zabezpečenie a mzdy zamestnancov
Kontrola tiež odhalila, že personálne zabezpečenie v zariadeniach pre seniorov je kritické. Priemerná mzda zamestnancov sa v roku 2024 pohybovala v rozpätí od 809 do 1 330 eur. Ministerstvo práce preto prijalo krátkodobé opatrenie vo forme stabilizačného príspevku, ktorý celkovo presiahol 45 miliónov eur a bol poskytnutý 687 poskytovateľom sociálnych služieb do konca roka 2025. Na rok 2026 sú vyčlenené ďalšie prostriedky vo výške 21 miliónov eur.
Výzvy vo financovaní ošetrovateľskej starostlivosti
Nakoniec NKÚ skonštatoval, že iba dve z deviatich kontrolovaných zariadení mali uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti. Dôvodom boli väčšinou naplnené limity týchto poisťovní. Uvedené zistenia nasvedčujú značným deficitom v systéme sociálnych služieb, ktorý si vyžaduje okamžitú a účinnú reformu.
