Referendum o zmenách ústavy v Kazachstane
Na 15. marca 2026 je naplánované referendum v Kazachstane, ktoré sa zameriava na navrhované zmeny ústavy, potenciálne obmedzujúce slobodu prejavu v krajine. Informáciu priniesla agentúra AFP s odvolaním sa na článok v denníku Kazachstanskaja pravda, ktorý uviedol, že jedným z hlavných bodov je zrušenie hornej komory parlamentu, známej ako Senát, a prechod na jednokomorový zákonodarný zbor.
V súčasnosti vo vládnuci režim dominujú strany, z ktorých mnohé opozičné hnutia sú prakticky vylúčené z politického sveta. S analýzou týchto zmien prichádzajú aj obavy zo slabnutia demokratických procesov a zvýšenej represie voči verejným vyjadreniam. Prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý sa ujal úradu v roku 2019, oznámil, že plánované ústavné reformy môžu formovať budúcnosť republiky smerom k prezidentskej republike s posilneným parlamentom.
Obmedzenia slobody prejavu a postavenie jazyka
Podľa nových navrhovaných ustanovení by sa sloboda prejavu mohla radikálne obmedziť, pričom štát by bol oprávnený zasahovať do verejných vyjadrení, ktoré by mohli „podkopávať morálku spoločnosti alebo narúšať verejný poriadok“. Toto ustanovenie sa môže stať nástrojom pre potláčanie protestov a iných foriem nesúhlasu, pričom vláda by sa mohla odvolávať na ochranu národnej bezpečnosti či mravnosti.
Rovnako sa v rámci revízie zákonov má znížiť postavenie ruského jazyka v oficiálnych záležitostiach. Ak sa navrhnuté zmeny prijmú, ruština by už nemala mať rovnaké postavenie ako kazaština, ale mala by sa používať iba „popri“ kazaštine. Tento krok sa vníma ako súčasť širšej snahy o posilnenie národnej identity a jazykovej kultúry Kazachstanu.
Budúcnosť vedenia Kazachstanu
Tokajev, ktorý avizoval, že v roku 2029 sa nebude uchádzať o prezidentský úrad, naznačil, že sa pripravujú podmienky pre jeho nástupcu, čo vyvoláva otázky o dlhodobom smerovaní krajiny. Jeho vláda sa snažila vykonávať reformy po krvavých protestoch, pri ktorých v januári 2022 zahynulo podľa oficiálnych údajov 238 ľudí. Tieto udalosti viedli k zastaveniu dlhoročnej dominancie bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorého vplyv však aj po jeho odstúpení zostáva stále silný.
Takzvané ústavné reformy, ak budú prijaté, môžu zásadne pretransformovať politický rámec Kazachstanu a otvoriť dvere k ďalším polarizovaným debatám ohľadom demokracie, slobody a štátneho zriadenia v tejto stredoázijskej krajine.
