Reflexia o slovenských ambíciách
V slovenskej politike a jej celkovom vnímaní by som zmenil jednu zásadnú vec – spôsob, akým na seba pozeráme a aké ambície si ako spoločnosť stanovujeme. Tento prístup sa netýka len politiky, ale je odrazom celkového mentálneho nastavenia našej komunity.
Prevaha antiambície, ktorá nás sprevádza z generácie na generáciu, sa prejavuje v zásade „len aby sme si neurobili hanbu”. Pri každých našich krokoch, pri nastavovaní cieľov a ambícií, sa konfrontujeme s vidinou skleneného plafónu, ktorý nám bráni dosiahnuť skutočné úspechy. V dodatku, kultúra, v ktorej je pochvaly často spojené s tým, že sme neurobili problém, znižuje naše ambície a inovačný potenciál.
Kritika obmedzení v našej mentalite
Tento spôsob uvažovania je pre naše iniciatívy a ambície veľmi limitujúci a fakticky nás brzdí v napredovaní. V zahraničnej politike a strategickej orientácii sme nedostatoční z hľadiska proaktivity. To nás robí priemernými a odkladá na vedľajšiu koľaj, čo nás znevýhodňuje v porovnaní s ambicióznejšími národmi.
Psychológia „len aby sme si neurobili hanbu” nie je len odrazom nášho vnútorného prežívania, ale priamo ovplyvňuje našu diplomaciu a medzinárodné postavenie. Naša diplomacia je slabá, s minimálnymi ambíciami a iniciatívami – základnou charakteristikou je skôr reakcia na vonkajšie podnety než aktívne formovanie nášho postavenia a záujmov.
Perspektíva zmien pre lepšiu budúcnosť
Ak sa nechceme navždy utopiť v priemernej existencii, musíme prehodnotiť naše vnútorné normy a nastaviť si vyššie ambície, ktoré budú podporované aktívnymi politikmi – štátnikmi, ktorí sa neboja formulovať a komunikovať svoje vízie tak, aby získali širokú podporu.
Bez zásadnej expanzie našich ambícií a progresívnych zmien v prístupe k zahraničnej politike hrozí, že budeme nielen geograficky, ale predovšetkým politicky a ekonomicky marginalizovaní. Naša krajina by sa mala usilovať o to, aby zohrávala aktívnu úlohu v integračných procesoch, a nie byť pasívne uchytená na okraji týchto zoskupení.
Ak túto situáciu nevyhneme zmenou mentality, ostaneme na pokraji Európy s obmedzenými možnosťami a slabým vplyvom – to je budúcnosť, ktorú nesmieme dopustiť, ak nechceme skončiť mimo hlavného prúdu európskej integrácie.

