Migračné zábrany chránia žaby pred smrťou pod kolesami áut, no ich populácia sa aj tak zmenšuje
V Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Biele Karpaty, konkrétne v Trenčianskom okrese, sa budujú stovky metrov migračných zábran, ktoré sa snažia ochrániť obojživelníky pred tragickými následkami jazdy automobilov počas ich jarnej migrácie. Ochrancovia prírody tuto iniciatívu realizujú s cieľom zabrániť úmrtiam žiab, ktoré každoročne čelí významnému riziku na cestách.
Migračné zábrany sú konštruované z hrubej fólie, ktorá sa upevňuje do vykopanej brázdy. Tieto technického zabezpečenia sú mimoriadne dôležité, najmä v mesiacoch marec a apríl, keď žaby opúšťajú svoje zimoviská a smerujú k vodným plochám, kde sa hromadne rozmnožujú. Podľa Andreja Duchoňa, dočasne povereného riadením CHKO Biele Karpaty, očakávajú príchod prvých žiab už v najbližších týždňoch.
Očakávaný pokles populácie
Aj napriek vybudovaniu migračných zábran sa ochranári obávajú, že populácia žiab je v posledných rokoch výrazne ohrozená. V niektorých sledovaných lokalitách došlo k poklesu ich počtu až o 90 percent. Je to alarmujúce číslo, ktoré vyžaduje okamžitú pozornosť a ďalšie ochranné opatrenia. Ochranári sa snažia identifikovať príčiny tohto poklesu, aby mohli cielene zasiahnuť a začať proces obnovy populácie obojživelníkov.
Budovanie zábran a ich funkcia
Migračné zábrany plnia dvojakú funkciu: okrem ochrany žiab zabezpečujú, že sa migrácia obojživelníkov uskutočňuje bezpečne, čo minimalizuje riziko ich úmrtia pod kolesami áut. V Bielych Karpatoch sa plánuje postaviť množstvo týchto zábran, aby pokryli efektívne všetky kritické úseky, kde sa žaby často pohybujú. Na niektorých miestach už realizovali zábrany s dĺžkou až 400 metrov, pričom ich výstavba pokračuje aj v súčasnosti.
Budúcnosť migrácie a ďalšie kroky
Ochrancovia prírody plánujú aj po skončení migrácie prijať opatrenia na zabezpečenie fungovania zábran, aby neostali len jednorazovým riešením. Či už majú v pláne ich demontáž alebo ich ponechanie na neskoršie použitie, je otázkou, ktorá aktuálne podlieha diskusiám medzi odborníkmi a ochranármi. Je potrebné neustále monitorovať situáciu a prispôsobiť sa aktuálnym podmienkam, aby sa postarali o budúcnosť týchto vzácnych druhov.
