Rozhodnutie Európskeho súdu o zaistení majetku slúžilo všeobecnému záujmu
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa v nedávnom prípade Forai proti Slovenskej republike vyjadril k zákonnosti rozhodnutia o zaistení majetku, ktorý bol sťažovateľovi zaistený príkazom prokurátora a jeho hodnota sa pohybovala okolo jedného milióna eur.
Situácia sa týka sťažovateľa, ktorý čelil obvineniu z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V tejto veci mu bol zaistený majetok vo výške približne milióna eur, pričom ide najmä o finančné prostriedky a akcie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky informovalo, že sťažovateľ sa mal dopustiť skutku vo funkcii generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne, kde zabezpečoval uzatvorenie dodatkov k zmluve s konkrétnou spoločnosťou, čo podľa obvinenia mohlo viesť k spôsobeniu škody zdravotnej poisťovni vo výške minimálne 1,5 milióna eur.
Sťažovateľ vo svojej žalobe tvrdil, že príkaz na zaistenie jeho finančných aktív bol svojvoľný a neopodstatnený. ESĽP sa však zhodol na zákonnosti tohto príkazu a uviedol, že bol založený na výsledkoch vnútorného auditu poisťovne a správe Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktoré naznačili porušenie platných pravidiel a možné škody presahujúce 1,5 milióna eur. Podľa znaleckého posudku bola suma škody dokonca stanovená na 3,6 až 4 milióny eur.
ESĽP v svojom rozhodnutí uviedol, že zaistenie majetku bolo implementované s cieľom zamedziť sťažovateľovi v použití dotknutého majetku, keďže existovalo podozrenie, že by mohlo ísť o výnosy z trestnej činnosti. Súd tiež konštatoval, že hoci príkaz na zaistenie predstavoval zásah do majetkových práv sťažovateľa, ten ostal vlastníkom majetku, ktorý pritom tvori len časť jeho celkového bohatstva. V súlade s týmto princípom sťažovateľova schopnosť zabezpečiť si každodenné živobytie nebola dotknutá.
Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a zhromaždené dôkazy, ktoré podporovali podozrenie o súvise zaisteného majetku s trestnou činnosťou, ESĽP dospel k záveru, že zaistenie majetku nebolo bez rozumného podkladu. Tým pádom časť sťažnosti týkajúca sa zaistenia bola odmietnutá ako neopodstatnená.
Rovnaký výsledok postihol aj sťažnosť na nedostatok procesných záruk, pričom ESĽP konštatoval, že z hľadiska porušenia práva na spravodlivé súdne konanie a na účinný prostriedok nápravy sú jeho tvrdenia zjavne neopodstatnené. Rozhodnutie ESĽP teda vyhlásil za konečné a neprijateľné sťažnosti voči zákonnosti zaistenia.
