Čína zvyšuje výrobu energie z uhlia na rekordné úrovne
V súčasnosti, kedy Európska únia vedie snahu o znižovanie emisií a obmedzovanie využívania uhlia, Čína, naopak, zaznamenáva významný nárast vo výrobe energie z uhlia. Tento paradox odráža širší energetický mix krajiny, ktorá sa nestiahla len k obnoviteľným zdrojom, ale aj naďalej posilňuje svoje uhoľné kapacity. Podľa analýzy Klubu 500, vypracovanej v rámci ich pravidelného prehľadu Kompas500, Čína zvýšila svoju uhoľnú kapacitu o takmer 70 gigawattov, čo predstavuje najvyšší nárast od roku 2007, pričom v roku 2025 uviedla do prevádzky 78,1 GW nových kapacít.
Globálny kontext vývoja emisií
Čína v súčasnosti disponuje najväčšou prevádzkovanou uhoľnou kapacitou na svete, pričom sa sústreďuje na 71 percent všetkých aktívnych projektov v oblasti uhlia, ktoré sú vo fáze prípravy a výstavby. Po prijatí Parížskej klimatickej dohody sa tento trend nenaznačuje, keďže kým EÚ na jednej strane postupne znižuje svoju uhoľnú kapacitu z pôvodne 149 GW v roku 2015 na približne 90 GW v roku 2025, Čína naďalej rozširuje svoj uhoľný sektor z 880,9 GW na 1243 GW, čo predstavuje nárast presahujúci 40 percent.
Cenová konkurencieschopnosť a jej dôsledky
Klub 500 varuje, že tento nesúlad vo vývoji energií medzi EU a Čínou môže mať vážne dôsledky v oblasti konkurencieschopnosti. EÚ sa síce úspešne snaží o znižovanie svojich emisií skleníkových plynov – kým emisie v EÚ klesli od roku 2005 do roku 2024 o približne 33 percent, v Číne naopak vzrástli o viac než 110 percent počas rovnakého obdobia – ale celosvetový dopad tejto politiky môže byť riskantný. Ak sa globálne pravidlá na reguláciu emisií a využívanie fosílnych palív nevyrovnajú, EÚ môže v otázke emisií zvíťaziť, avšak môže to viesť k strate konkurencieschopnosti.
Dlhodobé trendy a budúcnosť
Vývoj trendov ukazuje, že kým EÚ dlhodobo znižuje svoju uhoľnú kapacitu a zameriava sa na obnoviteľné zdroje energie, krajiny ako Čína naďalej udržujú a dokonca posilňujú svoju závislosť na uhlí. Tento rozdiel v prístupe k energetickým zdrojom nielen že ovplyvňuje emisie skleníkových plynov, ale môže mať aj vplyv na priemysel a ekonomiku, keďže náklady a spoľahlivosť dodávok energií ostáva v prospech krajín s diverzifikovaným energetickým mixom.
