Dôchodky budú nízke: Ľudia pred 50-kou by si mali dať pozor, ako Fico zdevastoval II. pilier
V uplynulej dekáde bolo z druhého piliera vyplatených celkovo 720 miliónov eur, pričom z toho 423 miliónov eur bolo prerozdelených len v posledných dvoch rokoch. V súvislosti s výškou doživotnej anuity, ktorá minulý rok dosiahla priemer 26,20 eura mesačne, poberalo tento typ dôchodku približne desaťtisíc sporiteľov. Významný počet ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek, si však zvolil programový výber a fakticky vyplatili svoje úspory v jednorázovej sume, čo vedlo k prerozdeleniu 150 miliónov eur. Priemerná suma na sporiteľských účtoch dosiahla 14 200 eur, čo je viac než aktuálny priemer na účtoch aktívnych sporiteľov, ktorý sa pohybuje okolo 9 550 eur. Tieto čísla naznačujú, že budúci dôchodcovia nemajú veľa dôvodov na optimizmus, pokiaľ ide o zvyšovanie svojich dôchodkov.
Reformy, ktoré schválila vláda Eduarda Hegera v roku 2023 mali za cieľ napraviť nedostatky spôsobené predchádzajúcimi vládami, najmä vládou Roberta Fica. Nové nastavenie druhého piliera určite zlepšilo podmienky, avšak mnohé problémy pretrvávajú, a to najmä pre ľudí, ktorí sa blížia k päťdesiatke. Tento vekový segment čelí obavám z možného zníženia dôchodkov a potreba zmeny legislatívy je na obzore.
Kto nesie zodpovednosť?
Systém druhého piliera, zavedený v roku 2005, smeroval k zmene vplyvu na dôchodkové úspory, pričom sa hovorilo najmä o nutnosti vstupu do systému pre ženy mladšie ako 35 rokov a mužov pod 40, čo malo za cieľ zabezpečiť dostatočný čas na akciových trhoch na dosiahnutie výnosov. Je však otázne, akú návratnosť táto štruktúra predovšetkým v súvislosti s nekvalitnými rozhodnutiami z minulosti priniesla.
Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave uviedol, že mnohí účastníci systému sa cítia podvedení. Napriek tomu považuje existenciu druhého piliera za nevyhnutnú v súčasnej demografickej situácii. Za zásadné chyby považuje legislatívne zmeny, ktoré sprísnili podmienky pre sporiteľov, pričom ich ovplyvnili skôr politické záujmy než odborné zhodnotenie.
Politické zásahy a ich následky
Medzi výrazné zásahy patrí rozhodnutie z roku 2009, ktoré nariadilo dôchodkovým správcovským spoločnostiam garantovať úspory sporiteľov každých šesť mesiacov. Takýto krok bol nezlučiteľný s investičnou stratégiou, a tak fondy prešli na konzervatívne investície, čo spôsobilo minimálne výnosy. Následne, v roku 2013, nariadil štát nútený prechod sporiteľov do dlhopisových fondov, čo spôsobilo, že fondy s vysokými výnosmi sa scatterovali a dôchodkové účty stagnovali. Priemerné výnosy dlhopisových fondov sa pohybovali na úrovni 1,5 percenta ročne, čo nestačilo ani na pokrytie inflácie. Naopak indexové a akciové fondy dokázali zabezpečiť 8,7 percentný ročný výnos.
Finančné straty a budúce obavy
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že právne predpisy majú na svedomí stratu 6 miliárd eur, ktorá výrazne ovplyvnila výšku penzií. Pre ľudí, ktorí sa snažia zabezpečiť adekvátne dôchodky, to so sebou prináša vážne obavy, obzvlášť pokiaľ ide o generáciu tesne pred 50-tym rokom.
V súčasnosti je reformný proces spustený, ale existujúci sporitelia a budúci dôchodcovia stále hľadajú únik z tejto zložitej situácie. Bez ohľadu na akékoľvek reformy, obavy z budúcnosti a nízkych dôchodkov budú naďalej pretrvávať, pokiaľ sa na systém dôchodkového sporenia nepozrie komplexne a dôsledne.
