Prieskum podporuje myšlienku európskej armády, Slováci sú však skeptickí voči zvýšeniu výdavkov na obranu
Aktuálny prieskum Globsec Trends 2026 naznačuje, že viac ako dve tretiny slovenských respondentov (66 percent) sú za vytvorenie vlastnej armády v rámci Európskej únie. Tento názor je vo všeobecnosti obľúbenejší na Slovensku v porovnaní s Českou republikou (61 percent) a Maďarskom (63 percent). Napriek tejto podpore sa Slovensko umiestnilo na treťom mieste odspodu v otázke ochoty obyvateľstva platiť za obranne výdavky.
Podľa Dritana Nesha, zástupcu spoločnosti HarrisX, ktorá spolupracovala na prieskume, európske krajiny vo všeobecnosti vyjadrujú podporu zvýšeniu investícií do obrany, pričom priemer na kontinente činí 63 percent. Napriek tomu len 47 percent Slovákov by bolo ochotných investovať viac do obrany, čo je najnižší počet spomedzi všetkých skúmaných krajín.
Podpora európskej armády kontra pripravenosť na obranu
Pri otázke, ako reagujú občania na americký tlak na zvyšovanie obranných výdavkov, Slováci, spolu s Maďarmi, vyjadrili najväčší skepticizmus. Samoštúdia odhalila, že naopak, požiadavku na zvýšenie výdavkov na obranu vníma 70 percent Ukrajincov a 68 percent Poliakov pozitívne.
Na Slovensku je zaujímavé, že 69 percent opýtaných vyjadruje podporu myšlienke, aby sa Ukrajina vzdala určitých území na dosiahnutie mieru. Tento názor taktiež odráža podobný trend v Bulharsku a Maďarsku, kde súhlasí 68, respektíve 66 percent respondentov.
Odhodlanie brániť vlastnú krajinu
Pri otázkach týkajúcich sa ochoty občanov brániť svoju vlasť vyšli Slováci opäť na konci hodnotenia. Len 47 percent opýtaných sa cíti ochotných chrániť krajinu, čo je najnižší údaj zo všetkých sledovaných národov. Kým iba 19 percent verí, že Slovensko je pripravené na zvládnutie zásadnej bezpečnostnej krízy alebo vojny, tento pocit zabezpečuje najhlbšiu nedôveru vo schopnosti štátu v prípade konfliktu.
Na pozadí týchto zistení sa prezentuje paradoxná situácia: Slováci sa vyjadrujú za silnejšiu armádu, avšak ich ochota prispieť na jej financovanie je minimálna. Na druhej strane, v prípade obrannej pripravenosti voči skutočným hrozbám panuje výrazná nedôvera, čo poukazuje na absenciu potrebných reformných krokov v rámci ozbrojených síl a ich súvisiacej infraštruktúry.
Otázky budúcnosti
Na základe výsledkov prieskumu je evidentné, že myšlienka európskych ozbrojených síl je v slovenskej spoločnosti prijímaná aj s určitou dávkou skepticismu. Vzniká tak dôležitá otázka: ako prechádzajú slovenskí občania od teoretickej podpory k aktívnej účasti a prijatiu zodpovednosti za vlastnú obranu? Rovnako aj vízia silnejšej armády môže vyžadovať hlbšie zamyslenie a širšiu debatu o tom, aké zabezpečenie si krajina zaslúži v rámci aktuálnych geopolitických zmien.
