Francúzska vláda čelila pokusom o vyslovenie nedôvery
Francúzska vláda prežila v piatok dve hlasovania o vyslovení nedôvery, keď premiér Sébastien Lecornu využil ústavnú právomoc na presadenie štátneho rozpočtu na rok 2026, a to bez potrebného hlasovania. Tento krok ozrejmuje napäté vzťahy medzi vládou a opozičnými stranami, pričom premiér mal za úlohu získať podporu od socialistov, čomu sa podarilo dosiahnuť niekoľkými ústupkami.
Opozičné strany, medzi ktorými dominovali krajné ľavice a pravice, sa pokúšali zablokovať vládu. Zatiaľ čo krajná ľavica podala návrh na vyslovenie nedôvery, krajní pravicoví politici sa snažili upútať pozornosť na svoj vlastný návrh. Napriek tomu vláda pod vedením Lecornu obstála vo všetkých pokusoch o jej odstúpenie, čo naznačuje, že aj naďalej si udržiava určitú podporu v parlamente.
Ústavná moc a nedôvera v parlamentnom prostredí
Premiér Lecornu musí túto ústavnú moc použiť ešte dvakrát, aby rozpočet mohol nadobudnúť platnosť. Tieto kroky ho vystavujú ďalším nátlakom a hlasovaniam o nedôvere, čo je riziko, ktoré si uvedomuje, keďže vlani prisľúbil, že sa nebude uchyľovať k podobným praktikám na presadenie úsporného rozpočtu, ale bude sa snažiť získať súhlas parlamentu.
V pondelok, po úspešnom prežití pokusov o vyslovenie nedôvery, vyjadril premiér „určitý stupeň ľútosti a horkosti“ spojený s nevyhnutnosťou použiť túto ústavnú moc. Líderka Národného združenia, Marine Le Penová, zareagovala na situáciu a obvinila ho, že jeho politické schopnosti zlyhali pri hľadaní potrebnej väčšiny.
Opozičné reakcie a obhajoba rozpočtu
Socialisti pred hlasovaním naznačili, že použitie ústavnej právomoci by malo byť vnímané ako „najmenšie zlo“. Vo svojich obhajobách vládneho návrhu rozpočtu poukázali na ústupky, ktoré v ňom obsahovali, vrátane zvýšenia doplatkov na dávky pre najnižšie zarábajúce skupiny a zavedenia jedál za jedno euro pre študentov.
Po dokončení druhej časti rozpočtu sa plánuje, že text prejde kontrolou hornou komorou parlamentu, Senátom, a následne sa vráti do Národného zhromaždenia na konečné schválenie, čím sa zvyšuje potenciál pre ďalšie pokusy o vyslovenie nedôvery voči vláde.
