Analýza ruských možností: Racionálne uvažovanie bez hystérie
Diskusia o Rusku sa na Slovensku väčšinou pohybuje medzi dvoma hlavnými prístupmi: na jednej strane je to predstava o Rusku ako o existenčnej hrozbe, schopnej rýchlo obsadiť Európu, a na druhej strane jej zobrazenie ako zaostalej krajiny, ktorá nedokáže poraziť ani Ukrajinu. Tieto dva extrémy, i keď sú na prvý pohľad diametrálne odlišné, zobrazuje realitu krajiny, ktorá sa nachádza na rozhraní medzi mocou a slabosťou.
Je dôležité prijať realitu a uznať existenciu Ruska, aj keď s ňou zásadne nesúhlasíme. Napriek svojmu aktuálnemu úpadku má Rusko stále dostatok zdrojov a kapacít, aby ovplyvnilo bezpečnostnú situáciu v Európe. Patria sem konvenčné sily ako armáda, ale aj nekonvenčné prostriedky ako hybridné schopnosti. Okrem toho nesmieme zabúdať, že ruská vláda má nielen prostriedky, ale aj politickú vôľu na presadzovanie svojich ambícií, ktoré sa vyjadrujú expanzionistickou politikou a toužbou zničiť súčasný európsky poriadok.
Súčasná ruská politika nevytvára priestor pre postimperiálne rozmýšľanie, ako to bolo v prípade krajín ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo v polovici 20. storočia. Ciele a prostriedky Ruska naďalej vychádzajú z imperiálnej mentality 19. storočia, kde teritoriálna expanzia zostáva hlavným ukazovateľom moci. Ruská vláda sa domnieva, že kontrola nad susednými štátmi je prirodzeným stavom veľmoci, a preto je dôležité chápať, akým spôsobom táto myšlienková škola ovplyvňuje ruskú politiku a jej ambície.
Tento postoj je odrazom historických skúseností, a preto hrozí, že Rusko zostane nebezpečným faktorom európskej bezpečnosti. Dlhodobé ciele Moskvy voči Európe ponechávajú otázku, akou mierou je možné ruské ambície realizovať. K tomu, aby sa to mohlo naplniť, je potrebné, aby Európa bola schopná racionálne reagovať na akékoľvek provokácie a zobrať do úvahy faktory ako je sila ukrajinskej armády, vzťah s Čínou a medzinárodné prostredie.
Ruská ekonomika, ktorá je deviatou najväčšou na svete, vykazuje slabosti, ktoré ju limitujú v schopnosti byť dlhodobou globálnou mocnosťou. Je zjavné, že hospodársky rast sa nesie na vojenskom priemysle a moderné odvetvia a služby sú zanedbané. Postupujúce sankcie Západu a vojenské aktivity zaťažujú ekonomiku a zvyšujú jej závislosť od čínskeho trhu. Takáto situácia vytvára predpoklad pre ďalší úpadok, ktorý Rusko bude musieť ustáť, ak chce aj naďalej pôsobiť jako líder v európskej bezpečnostnej politike.
Vojenské schopnosti Ruska sú taktiež otázne. Súčasné ukrajinské ciele a odpor viac svedčia o obmedzených vojenských kapacitách Ruska, ktoré nezdajú byť schopné dosiahnuť víťazstvo v konvenčnej vojne. Preto je dôležité, aby Európa zhodnotila svoje možnosti a prirozene reagovala na každý krok Moskvy, čím si zachová priestor pre strategické rozhodovanie a obranu pred potenciálnymi hrozbami.
