Jedna dobrá správa, jedna obava a jedno varovanie
V súčasnosti je situácia ohľadom zonácie štyroch národných parkov na Slovensku, konkrétne Tatranského národného parku (TANAP), Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), Národného parku Malá Fatra a Národného parku Poloniny, veľmi kritická. Existuje zatiaľ dobrá správa, a to, že Slovensko nemusí prísť o stovky miliónov eur z plánu obnovy. Na dosiahnutie tohto cieľa je však nevyhnutné zásadne prepracovať navrhované zmeny v zonáciách tak, aby spĺňali legislatívne požiadavky a smernice Európskej únie.
Správne navrhnuté zonácie by mali zohľadňovať nielen zákony Slovenska, ale aj medzinárodné dohovory a vedecké poznatky. Je nutné, aby naše návrhy vychádzali z názorov odborníkov a zohľadňovali hromadné pripomienky, ktoré sú podpísané tisíckami občanov. Takisto, Slovensko má voči Európskej komisii záväzok, ktorý treba splniť, aby predišli akýmkoľvek sankciám či strate finančných prostriedkov.
Ako sa teda môžeme dostať k prekážkam, keď je situácia na prvý pohľad jasná? Hlavným problémom je nekompetentnosť, nedbanlivosť na platnú legislatívu a ignorovanie vedeckého diskurzu. K tomu treba pridať aroganciu tých, čo majú moc, absenciu politickej vôle a zanedbanie zodpovednosti voči verejným záujmom, čo môže mať neblahé dôsledky aj pre životné prostredie.
Obavy sú opodstatnené: čo ak sa schváli návrh, ktorý je v kolízii s našimi legislatívnymi a etickými štandardami? V takom prípade by to mohla byť katastrofa. Očakávať rozumné rozhodnutia od tých, ktorým na ničom okrem moci a osobného zisku nezáleží, by bolo naivné. Napriek tomu zodpovednosť za tieto rozhodnutia zostáva, a to aj voči občanom, ktorým záleží na prírode a krajine.
Reálnejší prístup by bol apelovať priamo na Európsku komisiu, aby zakročila vo chvíľach, keď sa slovenská vláda pokúša obmedziť inštitúcie, ako je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten je zodpovedný nielen za ochranu práv, ale aj za ochranu financií EÚ. Pri navrhovanej zonácii národných parkov ide nielen o verejné peniaze, ale aj o zachovanie prírodných hodnôt, ktoré by mohli zmiznúť z povrchu Zeme.
A tu sa dostávame k varovaniu pre všetkých kompetentných. Nesmú podceniť výraznosť tohto problému, lebo ide o nenahraditeľné prírodné hodnoty, ktoré sú cenné nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu. Prírodné ekosystémy poskytujú služby, ktoré sú kľúčové pre našu existenciu, a porušenie týchto hodnôt môže mať závažné následky nielen na lokálnej, ale i celosvetovej úrovni. Podporovať aktivity, ktoré poškodzujú prírodu, z európskych peňazí, a ešte to považovať za prínos, by bola azda tá najhoršia forma Kocúrkova, akú si len môžeme predstaviť. Rovnako by to poškodilo reputáciu EÚ nielen na Slovensku, ale i medzi všetkými slušnými občanmi, ktorým na našej planéte skutočne záleží.
