Právo na názor a morálny rozpor
Právo na názor je esenciálnym pilierom demokracie, no čo ak je tento názor iba reflexiou arogancie tých, ktorí by mali viesť? V súvislosti s oslavami Slovenského národného povstania sa otvára neúnosná dilema. Politici, ktorých úlohou je reprezentovať národ, sa podujali na predstavenie, ktoré sa iba ťažko dá nazvať oslavou. Takmer nikto z nich nenašiel odvahu skutočne zhodnotiť tento historický moment s náležitou úctou, nemluviac o tom, že ide o zapletenie sa do vlastnej neschopnosti čeliť reálnej histórii.
Pod zámienkou solidarity
Premiér Robert Fico a jeho kolega Peter Pellegrini na oslavách hovorili o všetkom možnom, len nie o podstate SNP, ktorá bola predovšetkým vzburou proti totalitárstvom. Možno si neuvedomujú, že ignorovaním skutočných základov tejto udalosti len posilňujú polarizáciu, ktorej súťažou sa tu zapodievajú. V ich príhovoroch zaznela otázka, či sa Slovensko dokáže zomknúť, namiesto toho, aby si priznávali roztrhnuté tkanivo spoločenského porozumenia.
Presun zodpovednosti
Naozaj je alarmujúce, keď politici citujú historické osobnosti, ktorých ideológie sú priam opakom demokratických hodnôt, v snahe ospravedlniť svoje vzájomné obviňovanie a nenávisť. Takýto predstaviteľ si zaslúži skôr opovrhnutie než obdiv. Predstaviť sa ako zachránca národa pri oslovách, kde sa načrtáva ťažká histórie, a pritom sa vyhnúť cenným lekciám minulosti, je samo osebe paradoxné a neakceptovateľné.
Právo na preskúmanie
Je potrebné, aby občania nabrali odvahu a začali prehodnocovať nie len slová politikov, ale aj ich činy, keďže prejavy sú medzníkom, ktorý vie stáť v protiklade s realitou. V roku 2024 je potrebné opýtať sa, kde by Pellegrini a Fico stáli v roku 1944? Ich politické rozhodnutia, skryté za fasádou solidarity, sa môžu nerozhľadne zrútiť, ak nebudú práve dôležité a pravdivé hodnoty súznenia a úcty.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23537768/kde-by-pellegrini-a-fico-stali-v-roku-1944-pise-natasa-holinova.html
