Vo vojne ako bežnej správe
Žijúc na Slovensku štyri roky, sa stretávam s otázkami ako: „A tam sa ešte stále strieľa?“ alebo „Sme za mier. Nech sa už nejako dohodnú.“ Takéto vyjadrenia sa objavujú na detských ihriskách, v obchodoch, či u lekára. Ľudia sa pýtajú, nezamýšľajúc nad tým, akú zlú situáciu žijem. Zhlboka sa nadýchnem a snažím sa upokojiť, uvedomujúc si, ako odlišne vnímame rovnakú realitu v závislosti od nášho kontextu.
Osobná história a zmena vnímania vojny
Pred dvanástimi rokmi som opustila Luhansk, keď ruská armáda obsadila moje mesto. Presťahovala som sa do Kyjeva s presvedčením, že tento nový domov je môj navždy. Avšak 24. februára 2022 sa Rusi opäť priblížili, a my sme mali len hodinu na to, aby sme si zbalili život do dvoch kufrov. Po presťahovaní do Bratislavy som si s bolesťou v srdci všimla, ako sa diskurzy o vojne menia.
Od solidarity k apatii
Na začiatku pretlaku solidarity sa ľudia pýtali, ako môžu pomôcť Ukrajine a jasne chápali, kto je agresorom. Avšak časom sa diskurzy zmenili. Mnohí začali vnímať vojnu ako niečo vzdialené. V môjmu malom mestečku je vojna chápaná skôr ako pozadie k športovým správam a predpovediam počasia. Rastuce ceny a účty za energie sú pre mnohých podstatnejšie než vojna.
Ekonomická závislosť a politické vyhlásenia
Niekedy vyhlasujú, že Ukrajina si „niečo zobrala“. Avšak Ukrajina nezačala túto vojnu. Problém je, že Stredná Európa bola dlhé roky závislá od ruského plynu, čo sa stalo politickým nástrojom. Zastavenie dodávok plynu sa často zobrazuje ako hrozba pre slovenské domácnosti, no Slovensko je prepojené s európskym trhom a nemalo by čeliť voľbe „plyn alebo chlad“.
Bezpečnosť a pravidlá
Keď začnem s priateľmi diskutovať konkrétne príbehy, zistím, že Slováci, ktorí nechcú podporovať agresiu voči civilistom, sú otvorení. Snažím sa hovorím o zverstvách na Ukrajine, civili zabitých a mučených. Rýchlo nastáva ticho, lebo nikto z nás si neželá žiť v svete bez pravidiel.
Naša budúcnosť a podporovanie Ukrajiny
Keď slabnú pravidlá na Ukrajine, slabnú aj pre tých, ktorí žijú v blízkosti. Agresia voči Ukrajine nie je len problémom pre Ukrajincov, ale aj otázkou stability pre celé stredné a východné Európu. Agresia sa nesmie stať prijateľnou; ak áno, nezastaví sa na hranici.
Ukrajinskí prisťahovalci a ich prínos
Ukrajinci v Slovensku pracujú, platia dane a prispievajú do ekonomiky, čo prekonáva hodnotu poskytnutej pomoci. Ich prítomnosť znamená obohatenie, a keď niekto hovorí, „Nech je iba mier“, treba si uvedomiť, že „pauza“ neznamená koniec, ale potenciálnu zmenu k horšiemu.
Naša pozícia v konflikte
Otázka nie je, či podporovať Ukrajinu, ale akú budúcnosť chceme pre Slovensko. Chceme žiť vo svete s fungujúcimi pravidlami, alebo tam, kde silnejší rozhoduje o menších národoch? Mier pre mňa nie je len ticho dnes; je to aj istota, že zajtra nemusím baliť svoj život do dvoch kufrov.

