Počiatky nostalgie nad Sovietskym zväzom
Keď sa objavil Sergej Lavrov na samite Trump-Putin v Anchorage s jasným odkazom na Sovietsky zväz, ukázalo sa, že Kremeľ sa nevzdáva myšlienky superveľmoci. Lavrov vo svetri s CCCP nie je len módny výstrelok, ale provokácia zasahujúca do najtemnejších stránok histórie, ktoré krajiny za železnou oponou presne pamätajú.
Amerika versus nostalgie
Prezident Putin sa snaží obnoviť slávu Ruska ako globálnej superveľmoci, pričom sa snaží preraziť do diskurzu, ktorý odkazuje na intrigy západu počas studenej vojny. Toto sa odohráva v atmosfére, kde takmer celý svet postrehol opakované tendencie Moskvy, umocnené Lavrovovými desivými návštevami v Severnej Kórei.
Pohľad na sovietsku minulosť
V krajine, kde aj po rokoch zostáva stigma bývalého Sovietskeho zväzu, Lavrovova rétorika narazila na tvrdý odpor. Estónci, Lotyši a Litovci na toto posolstvo reagovali cez prismom svojich dejín, kde Sovietsky zväz znamenal útlak, nie slávu. Okamihy, kedy sa ťažkého bremena minulosti zbaviť nedá, sú len zúfalým pokusom prekrútiť realitu predstavovanú Moskvu.
Na pozadí geopolitických hier
Lavrov zvádza hru ktorou sa snaží zastrašiť nielen susedov, ale i Krym a záchranou mýtických superveľmocenských ambícií si opäť kladie na hlavu korunu imperializmu. V rámci pamäte sú vyzváni do debát o tom, čo skutočne ZSSR reprezentoval pre krajiny, ktoré museli čeliť nespravodlivosti a útlaku.
Záverom
Keď preordena existujúce linie konfliktu, stáva sa evidentné, že hrozby a symbolika z minulosti sa opäť dostávajú na scénu. Je otázne, akú budúcnosť si Rusko s takouto rétorikou vyberie a aké budú reálne dopady na bezpečnostné architektúry v regióne. Fanatizmus pre mýtus, znásobovaný nostalgickým prístupom, nemôže mať úspešný predpoklad.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23534648/koniec-hry-po-rusky-pise-carl-bildt.html
