Krajina, ktorá si neverí, sa nemení
V súčasnosti je dôležité zamyslieť sa nad tým, akou krajinou chceme byť. Psychológovia tvrdia, že príbehy, ktoré si o sebe rozprávame, formujú naše rozhodnutia a konanie. V minulosti sa autorka článku, Iva Kleinová, rozhodla uchádzať sa o prestížnu univerzitu Princeton, čo si vyžadovalo veľké odhodlanie a vieru v seba, aj keď pôvodne existovali obavy o finančné zabezpečenie. Jej úspech nebol len výsledkom šťastia, ale aj presvedčenia, že každý pokus, aj neúspešný, je prijateľný. Toto rozhodnutie jej otvorilo dvere k novému svetu plnému možností a zvedavosti.
V rámci prípravy Vízie Slovensko 2040, na ktorej sa podieľala, autorka hovorí o tom, ako mnohé vlády už roky poznajú potrebné reformy, ale absencia spoločnej vízie zamezuje reálnym zmenám. Na to, aby slovenská spoločnosť mohla čeliť výzvam, ako sú klimatické zmeny, technologický rozvoj a demografické posuny, je potrebné mať ambicióznu predstavu o budúcnosti. Príbeh, ktorý si krajina vyrozpráva, by mal posilniť vieru v udržateľný rozvoj a pokrok.
Pri práci na tejto vízii autorka zdôrazňuje prítomnosť hlasov jednotlivých občanov, ktorých osudy môžu byť lepšie zmenené. Či už ide o dieťa z inej jazykovej kultúry, študenta vracajúceho sa zo zahraničia, matku samoživiteľku alebo staršiu osobu, vízia musí byť bližšia životným realitám bežných Slovákov. Cieľom je zabezpečiť, aby mali všetci občania na Slovensku dôstojnejší život, lepšie ekonomické príležitosti a prístup k kvalitným verejným službám.
Diskusia o tejto vízii je obzvlášť naliehavá v súvislosti s novým rozpočtovým obdobím európskych fondov, ktoré začne v roku 2028. Dôležité rozhodovanie zo strany vlády o investíciách bude kľúčové pre budúcnosť. Je preto nevyhnutné mať jasne stanovené priority, ktoré posunú Slovensko vpred. Napriek kritike a skeptickým názorom, že takáto ambícia je utópiou, histórie ukazuje, že krajiny dokážu rýchlo dosiahnuť veľké zmeny, ak majú silný a pozitívny príbeh.
Na začiatku milénia sa Slovensko pretransformovalo z „čiernej diery” na stabilného člena Európskej únie, NATO a eurozóny. Autorka upozorňuje, že dnes stojíme pred podobnými rozhodnutiami, kde nie je otázkou len ideál či realita, ale skôr otázkou ambície vs. rezignácie. Slovensko potrebuje víziu, ktorá mu umožní prekonať pochybnosti a zabudnúť na priemerosť, čím otvára dvere k novým príležitostiam a pokroku.
