Nudný konzervatívny prezident Čile: José Antonio Kast
José Antonio Kast, ktorý pred šiestimi mesiacmi zasadol na prezidentský trón v Čile, sa stal predmetom mnohých špekulácií. Či už sa mal transformovať na populistu podobného donaldovi Trumpovi, alebo zúfalo pragmatického politika ako Giorgia Meloniová, realita sa ukázala byť značným sklamaním pre tých, ktorí očakávali dynamickú politickú zmenu. Kast sa totiž ukazuje ako prezident, ktorý v mnohom pripomína skôr britské politické postavy ako Keira Starmera alebo Theresu Mayovú; jeho prístup je skôr neutrálny a nudný.
To však nie je z pohľadu jeho tímu urážka. Samotný Kastov kabinet opísal svoju vládu takto: „Obliekame sa nudne, rozprávame nudne, odpovedáme nudne.“ V tejto aseptickej atmosfére sa niektoré z jeho rozhodnutí ukazujú ako pozitívne. Napriek pôvodným vyhláseniam, že v prípade nečinnosti Kongresu by použil dekret, sa Kast dôsledne drží demokratických pravidiel.
Dodržiavanie demokratických princípov a kultúrna vojna
Kast vyjadril túžbu iniciovať kultúrnu vojnu a otvorene kritizoval transrodovú osobu, ktorá stvárnila hlavnú úlohu v historicky prvom čilskom filme ocenenom Oscarom. Napriek tomu, že jeho anti-woke rétorika bola pred voľbami viditeľná, jeho politická rétorika sa po nástupe do funkcie zmiernila, evidentne pod vplyvom prieskumov, ktoré ukázali, že Číľanov táto téma nezaujíma.
Nie je prekvapením, že The Economist sa snažil zaradiť Kasta do trumpovských tendencií, avšak táto analýza sa neukazuje ako presná. Kast sa totiž radšej prikláňa k tradičným konzervatívnym hodnotám než k moderným populistickým praktikám, čo z neho robí prezidenta, ktorý odmieta dramatizovanie a výstrednosť.
Tradičná pravica a hospodárske politiky
Čilská pravica, predovšetkým v posledných päťdesiatich rokoch a najmä počas Pinochetovej diktatúry, bola zmesou konzervatívneho katolicizmu a ekonomického liberalizmu. Kast osobne nie je priaznivcom antikoncepcie a so svojou manželkou, s ktorou žije 35 rokov a majú deväť detí, sa snaží prezentovať obraz skromnosti aj v paláci La Moneda.
Aj keď Kast občas prezentuje poplatok proti imigrácii s ostrosťou, jeho zameranie na hospodárske reformy ukazuje, že je spojencom ekonomických ideálov Miltona Friedmana viac než Trumpa. Počas svojho pôsobenia v Kongrese sa venoval ekonomickým otázkam minimálne. Teraz tento aspekt delegoval na ministrov financií, ktorých záujmy sa zameriavajú na daňové škrtanie, ktoré posúdi nadnárodná agenta Fitch.
Neplnenie sľubov a politická konkurencia
Kast ukazuje známky toho, že nie je verný svojim predvolebným sľubom. Na presne dané proklamácie, ako de facto deportácie migrantov, sa snaží odvolať slová, že išlo o „metaforu“. Taktiež sľub, ktorý sa týkal boja proti kriminalite, sa zatiaľ ukázal byť rozpačitým krokom bez konkrétneho plánu alebo akčných krokov.
Napriek tomu, že Kastov kabinet predstavil ambiciózny balík legislatívnych reforiem, jeho implementácia bude najskôr trvať dlhšie a reálne dosiahnutie plánovanej legislatívy je diskutabilné. Dokonca aj otázky o znížení rozpočtového deficitu sú pre Kastovu administratívu komplikované. Tým, že bol nedostatočne presvedčivý, si uprostred boja s pravicovou konkurenciou vyrobil prekážky, a paradoxne tak otvoril dvere populistom, ako je Franco Parisi.
Záver
Kast je ukážkou toho, ako pomalé a slabé riadenie môže znežiť popularitu aj v čase, keď krajina čelí mnohým vonkajším i vnútorným výzvam. Bude zaujímavé sledovať, či sa mu podarí udržať krok s očakávaniami voličov, alebo či hrozí, že sa stane ďalším nudným, nevyužitým potenciálom v latinskoamerickej politike.
