Chaos v obchodných dohodách: Je spravodlivosť len ilúziou?
Vo svetle nedávneho vyhlásenia eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča o nových colných vzťahoch medzi USA a EÚ vystupuje do popredia otázka spravodlivosti v globálnom obchode. Sú to výnimočné podmienky, ktoré sa snažia zamaskovať hlboké nerovnosti a manipulácie v našich hospodárstvach. Prečo sa občania odvracajú od skutočnosti, že za týmito dohodami stoja enormné záujmy, ktoré ešte viac prehlbujú existujúce socioekonomické rozdiely?
Politika, alebo biznis?
Ursula von der Leyenová a jej silné reči o dosiahnutých výsledkoch sú len prázdnymi frázami pre tých, ktorí sa snažia ozrejmiť realitu našich obchodných dohovorov. Vyjadrenia o 15-percentnom colnom zaťažení sa zdajú byť výhodné, avšak skutočná otázka znela: Ktoré odvetvia sú skutočne chránené a kto skutočne ťaží z týchto záujmov? Srdcom týchto obchodných stratégií sú ambície zamestnávateľov, ktorí sa skrývajú za politickými maskami a ťažia z nedostatočne regulovaných trhov.
Výnimky, ktoré ospravedlňujú nespravedlivosť
Pri pohľade na výnimky z colného stropu sa ukazuje, že bruselčania jednoducho porušovali vlastné pravidlá pre výspecifické odvetvia. Odvetvia ako automobily a liečivá sú v centre zmlúv, pričom generické liečivá a chemické prekurzory platia za názorný príklad manipulácie s obchodnými normami. Akoby platilo len to, čo sa hodí najdominantnejším hráčom na trhu. Aká je úloha spravodlivosti, keď je obchodný systém takýto? Akú ochranu majú občania voči takto koncipovanému zmluvnému prostrediu?
Medzinárodné obchodné partnerstvá: Niečo viac či menej?
EÚ sa snaží diverzifikovať svoje obchodné väzby, avšak otázka ostáva: Čo to znamená pre zablokované trhové podmienky, kde je konkurencia zabíjaná monopolmi? Transatlantické nákupy ropy a LNG, ako aj vojenské obstarávania len dokazujú, že sebadôvera a vyjednávacia pozícia EÚ je v ohrození. Kto skutočne profituje z týchto stratégií, ak nie nadnárodní oligarchovia?
Ekonomické záujmy vs. bezpečnosť
Obavy z nadmernej dodávateľskej kapacity a hrozby pred colnými kvótami sú len ďalšími klasickými príkladmi zlyhania štátov na úkor korporatívnych záujmov. Ak si EÚ a USA posilňujú spoluprácu v otázkach digitálneho obchodu a ochrany svojich ekonomík, na akú cenu si naši občania musia zvyknúť? Kde sú skutočné záruky, ak sa krajiny sústredia na vlastné dobieranie výhod, pričom zdravie a životy obyčajných občanov sú opäť medzi nástrojmi politických hier?
Na záver: Je spravodlivosť len prázdnym pojmom?
Nové dohody sa zdajú byť krokmi smerom k spravodlivejšiemu obchodu, avšak pravda sa ukrýva v detailoch. Bez dostatočnej transparentnosti a bez skutočnej ochoty zasadiť sa o zmeny, ktoré by skutočne chránili občanov, zostáva otázka spravodlivosti v obchode len vyprázdneným ideálom. A tak sa znova začína boj o zisk bez ohľadu na etické hodnoty a celkové dobro spoločnosti.
Zdroj: index.sme.sk/c/23534173/obchodna-dohoda-s-usa-bude-spravodliva-vyhlasil-sefcovic.html
