Ignorovanie Hlasu a Požiadaviek LGBT+ Spoločnosti
V poslednom období sa znásobila frustrácia v komunitách LGBT+ ľudí, ktorá pramení z nedostatočnej reakcie politikov na ich naliehavé prosby. Po vražde dvoch mladých mužov na Zámockej ulice sa spoločnosť snažila prebudila, no akcie verejných činiteľov sa ukázali ako prešpikované prázdnymi slovami, ktoré len zakrývali ich bezradnosť a impotenciu.
Aktivisti opakovane žiadajú o zmeny, ktoré by zabezpečili bezpečnosť a dôstojnosť jednotlivcov celej LGBT+ komunity, no jednotlivé vlády, od Fica po Hegera, ich požiadavky zas a znova ignorujú. Novela ústavy, ktorá má vylúčiť práva pre nerozvedené páry a vylúčiť adopcie detí, sa v skutočnosti stala vzorom dezintegrácie sociálnych práv.
Pohŕdanie a Diskriminácia
Ďalším hrozným aspektom tohto problému sú nenávistné výrazy verejných osobností. Politici ako Andrej Danko či Rudolf Huliak sa neboja vyjadriť svoje pohŕdanie voči LGBT+ menšinám, čím vytvárajú znepokojujúce vzory správania, ktoré sú prenášané do širokej verejnosti. Tieto výroky nielenže poškodzujú psychológiu mládeže, ale aj podporujú nenávisť a agresiu voči celým skupinám ľudí.
Zákony a Ich Dôsledky
V návrhu zákona bol opäť odmietnutý všeobecný pohľad na problematiku, pričom diskriminačné opatrenia len zastrašujú a marginalizujú. Právo na adopciu a zabezpečenie rovnakého postavenia v spoločnosti sa stavajú pred vážnym kritickým bodom. Odmietanie zákona o životnom partnerstve je ranou, ktorá sa len tak nezahojí.
Pohľad na Budúcnosť
Väčšina voličov je rozdelená a poukázanie na potrebu zmeny ostáva v temnote. Riešenia, ktoré by mohli posilniť práva a zlepšiť životy LGBT+ občanov, sú zaradené k prednostným voľbám s pahýľom.
Spoločnosť by mala zobrať na vedomie, čo sa deje okolo nich, a konečne začať formulovať žiadosti a požiadavky týkajúce sa spravodlivosti, ktoré už roky zostávajú bez odpovede. Akceptácia a rešpekt voči rozmanitosti by mala byť normou, nie výnimkou.

