Prvý krok k zmene alebo len ďalší fejtón?
Povinné predprimárne vzdelávanie sa hádam konečne stáva témou, ktorú ako spoločnosť musíme riešiť. Ministerstvo školstva, vedené Druckerom, sa rozhodlo zasiahnuť a na papieri vyzerá všetko veľmi sľubne, dokonca aj ako snaha zrovnať rozdiely medzi deťmi z rôznych sociálnych vrstiev. Ale prečo to neznie viac ako prázdne reči?
Nerovnosti v školstve
Podľa štatistík dosiahlo vysokú školu len 37 percent mladých dospelých. Nerovnosti medzi deťmi z rodín s iným vzdelaním rodičov sú alarmujúce. Trojpercentná šanca na vysokoškolské vzdelanie pre deti z rodín, kde rodičia nemajú stredoškolské vzdelanie, je tragédia. Oproti tomu 65 percent detí z rodín s aspoň jedným vysokoškolsky vzdelaným rodičom, úspešne absolvuje vysokú školu. Kde je spravodlivosť v tomto systéme?
Plán, ktorý nepresvedčí
Zavedenie povinného vzdelávania pre štvorročné deti je krok správnym smerom, ale či to bude mať reálny dopad, to je otázne. Rezort školstva naznačuje, že tento krok zlepší jazykové a kognitívne zručnosti detí, no to je len jeden z mnohých krokov, po ktorých sa vyžaduje veľký pokrok. Bez výrazných zmien v celkovom prístupe a financovaní vzdelávania zostanú slová len prázdnymi frázami.
Čo ďalej?
Aj ďalšie opatrenia ako sociálne štipendiá alebo nový zákon o vysokých školách, zatiaľ nevykazujú konkrétne výsledky. Kurz skrátených cyklov, microcredentialing a uznávanie zručností síce znie dobre, no bez skutočnej podpory štátu a impulzu zo strany školských zariadení to bude len ďalšia z mnohých mŕtvych ideí.
Záver ako vízia
Všetky tieto snahy pre zlepšenie systému sa zatiaľ javia ako pouhá ilúzia. Oprávnenosť a dôveryhodnosť presadených krokov budú závisieť od konkrétnych činov a činov, nie len od pekných slov a prázdnych sľubov. Je načase sa pýtať, či tento plán naozaj prinesie reálnu zmenu, alebo len podá falošnú nádej pre tých, ktorým by mala pomôcť.
