Prvé kolo bitky o budúci európsky rozpočet
V júni 2026 sa na Cypre oficiálne odštartoval proces vyjednávania o dlhodobom rozpočte Európskej únie, ktorý sa plánuje na roky 2028 až 2034. Cyperské predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo 49-stranový vyjednávací dokument, v ktorom je navrhnutý rozpočet vo výške 1,73 bilióna eur podľa stálych cien z roku 2025. Tento objem rozpočtu je o 33 miliárd eur nižší než pôvodný plán Európskej komisie, ktorý predpokladal 1,76 bilióna eur, čo činí zníženie o 2 %. Ako skóre prvého kola sa javí otázka rozdelenia prostriedkov v prospech tradičných oblastí, ako je poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj, ale aj nových priorít súvisiacich s inováciami, obranou a konkurencieschopnosťou.
Rozdielnosť názorov
V návrhu sa obhajuje zachovanie štruktúry rozpočtu, kde sa peniaze pre regionálne a poľnohospodárske programy zlúčia do jedného superfondu. Avšak znižovanie financií je viditeľné najmä v moderných oblastiach ako konkurencieschopnosť a bezpečnosť, ktoré prichádzajú o 28 miliárd eur. To predznamenáva zhoršenie situácie v rámci výskumu a rozvoja priemyselnej autonómie.
Požiadavky „šetrných krajín”
Skupina šetrných krajín, medzi ktoré patrí Nemecko a Holandsko, žiada robustnejšie škrty. Ako krajiny, ktoré sú čistí plátcovia do rozpočtu, argumentujú, že v čase ekonomických ťažkostí doma nemôže EÚ požadovať ďalšie masívne výdavky. Rozpočet vrátane splátok z fondu NextGenerationEU by mal dosiahnuť 1,23 % hrubého národného dôchodku, čo je pre tieto krajiny neudržateľné.
Koalícia priateľov kohézie
Na druhej strane iniciatíva „Koalícia priateľov kohézie,” do ktorej patrí Slovensko a ďalšie krajiny z východnej a južnej Európy, upozorňuje na nedostatok solidarity, ak by sa výrazne zredukovali prostriedky na kohézne fondy. Argumentujú, že bez týchto fondov by chudobnejšie štáty stratili schopnosť modernizovať svoje hospodárstva.
Dohody o daniach a špecifické faktory
Bez dohody o nových vlastných zdrojoch na financovanie rozpočtu, ako sú dane z emisných povoleniek, sa súčasná situácia zdá byť zložitá. Návrh vyžaduje súhlas členských štátov, pričom obavy z dopadu na domáci trh a sociálnu situáciu obyvateľstva sú stále veľmi silné.
Čo to znamená pre Slovensko?
Slovensko sa nachádza v zložitej situácii, kde nielenže čelí rozpočtovému zúženiu, ale tiež vysokej miere nezamestnanosti, najmä medzi jednotlivcami so základným vzdelaním, kde je miera nezamestnanosti až 38,8 %. Tento fakt ďalej umocňuje potrebu investície do vzdelania a rozvoja, aby sa štát vyrovnal s ekonomickými výzvami, ktoré pred ním stoja.
Budúcnosť a výzvy
Cyperský návrh je len začiatkom procesu a už čoskoro budú oboma stranami predložené do diskusie, pričom kľúčové rokovania sa očakávajú na summite lídrov krajín EÚ. S rešpektom k rozdielnym názorom a ekonomickým podmienkam členských štátov sa otázka európskeho rozpočtu stáva ešte naliehavejšou a komplikovanejšou.
Vzniká otázka medzi čím a čím sa vyjednávať
Každé kolo vyjednávania bude musieť vyhovieť rozličným záujmom a prioritám členských štátov, čím sa zanecháva otvorená otázka o tom, kto získa najviac a čo sa bude musieť obetovať v prospech konsenzu.
