Podivná realita kvality života v Slovensku: Kde sú vlastne naše obce?
V prieskumoch, ktorých cieľom je zhodnotiť kvalitu života v Slovensku, sa na vrchol dostáva len jedna obec zo stredného Ponitria. Malé Uherce, len málo známa dedinka, sa dostala na 92. miesto celoslovenského rebríčka a zaslúžene vyčnieva z davu, zatiaľ čo ostatní zástupcovia regiónu blednú potupou.
Partizánske a Topoľčany: Stagnácia na vrchole
Pri pohľade na hodnotenie miest, javí sa, že Partizánske, s 351. miestom a 2134 bodmi, sa snaží vyzerať lepšie, než v skutočnosti je. S celkovou infraštruktúrou a zdravotníckymi službami, ktoré viac pripomínajú relikty minulosti, sa len ťažko môže pýšiť skutočnými úspechmi. Keď sa pozrieme na Topoľčany, situácia nie je o nič lepšia, ich umiestnenie na 381. pozícii a nízka volebná účasť zaznamenávajú ďalšie znaky úpadku.”
Životnosť obcí a mesta: Drobná víťazná krv v Morovej víre
Zjavne len vo vzácnych výnimkách, ako sú Malé Uherce, vyzerá život v iných lokalitách skôr beznádejne. Rástúci počet obyvateľov a priaznivé ekonomické faktory sú výnimkou, nie pravidlom. Obce, ako Závada a Lipovník, sa ocitajú v hlbokých priepasťach poradia, pričom ich situácia vyvoláva viac otázok než odpovedí o funkčnosti a perspektíve rozvoja. To, že zápasia o prežití v 21. storočí, je jasný signál zamorenia inercie, v ktorej sa nachádzajú.”
Múzeum nekvalitného života: Aké obce prežijú v prostredí viac než biedy?
Vysoko postavené dediny predbehnuté temnými temnými oceneniami, ako Horné Naštice, demonštrujú znepokojujúcu realitu toho, aké kritériá sú skutočne dôležité. Je smutné, že aj tak preplnené mestá s nemocnicami a školami nie sú schopné vstať z kolien zrážaného demografického poklesu a nízkej účasti na voľbách. Tieto výsledky obnažujú nekompromisnú pravdu: obyvatelia Slovenska potrebujú naliehavo hľadať cestu k zmenám, kým nebudú odsúdení na život v záplave iných prežití a zániku.”
Aké je posolstvo tohto rebríčka: Vyskočené na tvár reality?
Dezilúzia je tu prenikavá – a čo je alarmantné, zdá sa, že osnovy, na ktorých stavíme tvrdenia o kvalite života, môžu byť ďaleko od reality. Ľahostajnosť a nedostatok záujmu o vlastnú budúcnosť vedú k situácii, v ktorej len niekoľko obcí dokáže prežiť zázraky a zomierajú zostávajúce. Čo ak sa táto situácia stane neublíženou? v našej DNA na výchove a rozvoji? Naozaj je potrebné, aby Slováci brali do rúk osudy svojich komunít, alebo bude opäť potrebné čakať na zázrak, ktorý nepríde? ”
