Film Potopa: O bolesti a strate identity
Martina Gonda, mladý režisér, sa vo svojom debutovom celovečernom filme Potopa odvážne snaží otvoriť zložitú tému vysídlenia rusínskych obcí kvôli vodárenskej nádrži Starina. Film nie je len o historických faktov, ale aj o hlbokom emocionálnom prežívaní, ktoré zasahuje do psychológie postáv, medzi ktorými dominuje generačný konflikt otca Alexandra a dcéry Mary.
Gonda sa pri príprave filmu opieral o dlhé obdobie výskumu, rozhovorov s pamätníkmi a ich potomkami. Priemyselná krajina, kedysi plná života, sa zmenila na pustinu. Vozil sa bicyklom okolo svojich spomienok a počul príbehy o dedinách, ktoré už neexistujú. Cítil, že je potrebné zaznamenať túto stratu a preniesť ju na plátno.
Film sa snaží zobraziť stratu domova a identitu tejto komunity prostredníctvom osobných príbehov, aj keď sa Gonda priznáva, že v niektorých scénach musel urobiť dramatické úpravy, aby zachoval kontinuitu deja. Tvorcovia filmu sa rozhodli na niektoré srdcervúce momenty rezignovať, aby sa sústredili na hlavnú dejovú líniu, preniknúť hlbšie do psychológie postáv a ich konfliktov.
Po premiete v Snine, kde mnohí diváci reagovali emocionálne, Gonda hovorí, že je ťažké zhodnotiť vlastný film. V prvej fáze strihu trval film takmer tri hodiny, a mnohé dramatické scény sa nedostali do konečného zostrihu. Napríklad improvizovaná hádka medzi nehercami, Sárkou a Katkou, zostala na podlahe strižne, pretože by zbytočne spomalila dej.
Otázka, či mohol byť film presnejší, sa Gonda snaží zodpovedať s odstupom času, súčasne so snahou o zachovanie autentickosti. „Film je aj o duševnej bolesti, ktorú prežívajú postavy, a niekedy je ťažké predpokladať, aké silné emócie môže divák zažiť,“ dodáva.
V kontexte rusínskej kultúry, ktorú Gonda zachytáva vo filme, je rozhodnutie nakrútiť film v rusínčine kľúčové. Hoci to nie je jazyk, ktorý by sa bežne používal, jeho využitie podčiarkuje autenticitu a jedinečnosť príbehu. Gonda sa nechal viesť intuitívne, tým, čo chcel odovzdať a akú atmosféru vytvoriť.
Verí, že film Potopa otvorí dvere diskusie o dôležitosti existencie a mentálnej moci jednotlivca v kolektíve, a chce, aby diváci prijali tento príbeh, aj keď sa niektoré veci nedajú zachytiť presne. Týmto spôsobom spája minulosť s prítomnosťou a ukazuje, akými výzvami sme čelili a čelíme dodnes.
