Pokračovanie rokovaní o Grónsku
Rokovania medzi Dánskom, Grónskom a Spojenými štátmi o budúcnosti Grónska sa naďalej odvíjajú, avšak zatiaľ bez dosiahnutia konkrétnej dohody. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen na nedávnom Kodanskom samite o demokracii potvrdil, že diskusie „priniesli niekoľko krokov správnym smerom,” aj keď jasné výsledky stále chýbajú.
Grónsko a americké záujmy
Grónsko, ako autonómne územie Dánska, sa stalo predmetom záujmu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v minulosti zdôraznil potrebu posilniť americkú prítomnosť v tejto oblasti. Upozornil, že v prípade absencie amerických záujmov by krajinu mohli ovplyvniť Rusko alebo Čína. Washington má záujem o otvorenie nových vojenských základní na južnej časti Grónska, okrem už existujúcej základne Pituffik na severe ostrova.
Historické pozadie americko-grónskych vzťahov
Prvá obranná dohoda medzi Dánskom a USA, uzavretá v rokoch 1951 a 2004, poskytla Spojeným štátom právnu základňu na rozširovanie vojenskej prítomnosti na ostrove, samozrejme po predchádzajúcom informovaní grónskeho a dánskeho vedenia. Avšak Trumpove predchádzajúce vyhlásenia o možnom „prevzatí“ Grónska neboli prijaté s nadšením.
Priebeh rokovaní a očakávania
Ako uviedol Nielsen, Grónsko je pripravené prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a očakáva, že jeho spojenci budú rešpektovať jeho požiadavky. Od januára sa pracovná skupina zameraná na tieto otázky stretla už päťkrát, avšak vývoj na nepravideľnej báze naznačuje, že dôležité rozhodnutia ešte čakajú na realizáciu.
Budúcnosť Grónska v kontexte medzinárodnej politiky
Grónsky premiér zdôraznil, že je dôležité, aby aliančné štáty v rámci NATO spolupracovali a podporovali medzinárodné právo v kontexte rastúcej konkurencie o politický a vojenský vplyv v arktických oblastiach. Grónsko, hoci malé, má strategický význam, ktorého nedocenenie by mohlo mať vážne geopolitické dôsledky.
