Rozpadne sa spoločenstvo anglikánskych cirkví?
Aktuálne sa anglikánske spoločenstvo, ktoré zastrešuje zhruba 90 až 100 miliónov veriacich a 47 cirkví pôsobiacich v 165 krajinách, ocitá na krížnej ceste. Prvýkrát v dejinách tejto cirkvi je na jej čele žena, arcibiskupka Sarah Mullallyová, čo vyvoláva rôzne reakcie a možný rozkol v rámci komunity.
V uplynulých desaťročiach anglikánske cirkvi prežívali zložitú situáciu, pričom liberálnejšie krídlo biskupov a veriacich sa snaží otvorene prijímať LGBTI+ jednotlivcov. Na druhej strane, lídri ultrakonzervatívnych cirkví im vyčítajú, že odkláňajú sa od biblických pravd a tradícií. Takto umocňujú napätie, ktoré viedlo k hrozbám o odchode konzervatívcov z komunity kvôli odlišným názorom.
Historicky sa anglikánske spoločenstvo snažilo o predchádzanie konfliktom medzi liberálnymi a konzervatívnymi názormi, avšak ich úsilie o zmierenie sa zjavne minulo účinkom. Napríklad, keĎ v Spojených štátoch Episkopálna cirkev začala udávať páry rovnakého pohlavia, anglikánska cirkev na čele s arcibiskupom Justinom Welbym ju potrestala pozastavením jej hlasovacích práv v spoločenstve.
Príchod arcibiskupky Mullallyovej do úradu je symbolickým krokom, avšak otázka jej schopnosti viesť cirkev v týchto turbulentných časoch ostáva otvorená. Kritici poukazujú, že predošlí lídri, ako Welby, nezvládli riadiť cirkev tak, aby dokázali čeliť problémom zneužívania a psychického nátlaku. Mullallyová tak zdedila ťažký údel, no jej prezidenti sa budú musieť vyrovnať s tlačou ultrakonzervatívcov, ktorí majú tendenciu prehlbovať rozdelenia vnútri cirkvi.
Prvá žena na poste arcibiskupa z Canterbury narobila v cirkevnej politike poriadne vlny. Ultrakonzervatívci okamžite vyhlásili bojkot investície do oficiálneho uvádzania arcibiskupky do úradu, ukazujúc tým svoje nesúhlasné postoje. Otázka rozpad nutne visí vo vzduchu, a hypotéza o tom, že anglikánske spoločenstvo bude väčšou námahou prežiť roztrhnutie formálnych väzieb, sa aktuálne javí ako reálna.
V histórii sa mnohokrát prejavilo, že úspechy a účinnosť cirkiev vychádzali z schopnosti reformovať sa a akceptovať zmeny. Rozchod môže niekedy naznačovať nový začiatok. Mullallyová čelí výzvam, ktoré sú výnimočné; kým niektoré úsilie uzavrieť jednotu sa už pre menšiny pretavilo na vyhlásenia o heretizme, je viac než jasné, že cirkev nemôže ignorovať sociálne a kultúrne zmeny smerom k väčšej tolerancii.
Je otázne, čo prinesie tento nový vedenie. Ak by ultrakonzervatívci takýto stav nevedeli prijať a radšej by z cirkvi odišli, nie je dôvod smútiť; práve naopak. V angličtine je vhodné konštatovanie: „good riddance“ – často je rozchod tým najlepším riešením pre obe strany.
