Pracovný deň chovateľky hrošíkov v bratislavskej zoo
Pri príchode do bratislavskej zoologickej záhrady, hneď od rána, sa chovateľka Simona Halušová ocitá v hektickom prostredí, kde sa zverencami nie je možné narábať bez opatrnosti. Po dvanástich rokoch práce so zvieratami, konkrétne s hrošíkmi a kapybami, dodáva, že potrebujú byť v bezpečnej vzdialenosti.
Hrošíci: Nebezpečné a fascinujúce tvory
Simona zdôrazňuje, že hrošíky libérijské, aj keď sa na prvý pohľad javia ako pokojné stvorenia, majú v sebe obrovskú silu a rýchlosť. „Keď chytia amok, dokážu bežať rýchlejšie ako človek,“ varuje. Počas dňa dôležité je, aby ich nielen kŕmila, ale aj kontrolovala výbehy, skontrolovala čerstvú vodu a zaisťovala, aby sa zvieratá cítili komfortne.
Osobné puto so zvieratami
Chovateľka sa s hrošíkmi dokáže rýchlo skamarátiť, avšak rovnakú opatrnosť vyžaduje aj pri svojich interakciách s nimi. Pri komentovaných kŕmeniach rád hovorí návštevníkom o potrebe opatrnosti a ich temperamentných povahách. „Každé stvorenie má svoj charakter,“ objasňuje Simona, pričom sa odvoláva na zložitosti, ktoré prichádzajú pri spájaní hrošíkov. Množstvo situácií sa dá riešiť prostredníctvom krmiva, čo odráža ich tvrdohlavosť.
Život v zoo: Skúsenosti a ťažkosti
Medzi dôležité úlohy patrí nepretržité vzdelávanie sa o zvieratách a vnímanie ich jednotlivých reakcií. Simonina osobná história so zvieratami vychádza z obdobia detstva, keď bola obklopená hospodárskymi zvieratami svojho starého otca. „Nikdy som si nemyslela, že by ma práca v zoo naplnila až tak, ako to robí teraz,“ tvrdí so zvučným hlasom.
Pôrody a ochrana mladých
Cez skúsenosti z pôrodov samíc hrošíkov sa ukazuje, aká je starostlivosť nevyhnutná. „Zatiaľ čo samicasi chovajú pôrodné hniezda v prírode, v zoo musíme nájsť spôsob, ako ich chrániť pred nebezpečím a poskytnúť im potrebné podmienky,“ dodáva, pričom káže o ochrane materských inštinktov. Samica Dimba, ktorá v apríli oslávila svoje dvadsiate narodeniny, porodila mláďa Bawu bez problémov a Simona mala tú česť sledovať celý proces, ktorý ju nesmierne dojal.
Výchova mladých hrošíkov a ich budúcnosť
V októbri tohto roka tak Simona hľadí na budúcnosť s optimizmom, pretože sa na Slovensku unikátne starajú o hrošíky libérijské. Často sa pritom spája so svojimi českými kolegami a zdieľa príbehy o ich vzájomnej spolupráci. „Chceme, aby sa naše hrošíky stali súčasťou ochrany týchto ohrozených druhov,“ uzatvára rozmýšľajúc o ďalšej výchove ďalších generácií hrošíkov a kapybár, ktoré pravidelne obohacujú ponuku bratislavskej zoo svojim šarmom a zaujímavými zvykmi.
