Rast trhovej sily Křetínského skupiny a jej dopady na ceny elektriny
V druhej polovici decembra 2024 došlo k dramatickému nárastu ceny elektriny na nemeckom spotovom trhu, kedy cena dosiahla neuveriteľných 936 eur za megawatthodinu. Tento skok v cenách vyvolal medzi energetikmi a regulátormi v Nemecku značné obavy, pretože priemerná cena za predchádzajúci rok bola len 79 eur. Takéto výkyvy v cenách sa v nemeckej energetike stali známe už počas energetickej krízy pred dvoma rokmi.
Následky cenových výkyvov a vyšetrovacie procesy
Rýchly nárast cien sa samozrejme neobmedzil len na Nemecko, ale presunul sa aj do susedných krajín, kde dochádzalo k podobným vzostupom: v Česku cena vzrástla na 846 eur, v Rakúsku na 850 eur a v Holandsku na 873 eur. Tieto extrémne hodnoty vzbudili pozornosť nemeckého protimonopolného úradu Bundeskartellamt, ktorý začal vyšetrovanie zamerané na možné manipulácie s trhom. Existovalo podozrenie, že niektorí dodávatelia mohli zvyšovať ceny umelo, aby profitovali na vysokom dopyte počas kritických období.
Trh a jeho krehká rovnováha
Podozrenia sa sústredili hlavne na prevádzkovateľov flexibilných elektrární, ktoré mohli v čase zvýšeného dopytu zadržiavať svoje kapacity. Podobné taktiky, kedy by sa vypla elektráreň, mohli radikálne ovplyvniť trh. Avšak, nedávna správa Bundeskartellamtu potvrdila, že dostupný výkon bol plne vyťažený a za nárastom cien stála skôr oblačná počasie, ktoré znemožnilo výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
Postavenie dominantných hráčov na trhu s elektrinou
Správa úradu zároveň upozornila na silnejúce postavenie troch hlavných hráčov na nemeckom trhu s elektrinou: RWE, LEAG a EnBW. Špeciálne pozornosť si zaslúžila skupina LEAG, ktorú vlastní český miliardár Daniel Křetínský. Zvyšovanie trhovej sily týchto spoločností môže mať za následok manipuláciu s cenami, čo by mohlo ovplyvniť nielen Nemecko, ale aj jeho susedov, keďže ceny elektriny sa navzájom prelínajú.
Kritické obdobia a návrat platného výkonu
Na jar 2025 ukončila niekoľko neekologických elektrární svoju prevádzku, čím sa znížila celková schopnosť pokryť dopyt po elektrine, najmä počas takzvaného Dunkelflaute, čo sú obdobia, kedy nedochádza k výrobe z veterných a solárnych zdrojov. Po uzavretí elektrárne Mehrum, ktorá patrila Křetínského energetickej skupine EPH, sa trh ocitol v ešte krehkejšej situácii. Jeho odstavenie spolu s ďalšími zdrojmi spôsobilo prudký úbytok dostupných kapacít a tak sa posilnilo postavenie zostávajúcich elektrární, ktoré sa stali nevyhnutnými.
Dopady na cenovú súťaž a budúcnosť trhu s elektrinou
Podľa názoru Bundeskartellamtu je dôležité posilniť konkurenciu na trhu, čo by mohlo viesť k zníženiu cien elektriny. Venuje sa rokovaniam o výstavbe nových plynových elektrární, avšak uvedenie do prevádzky nie je plánované skôr, než za niekoľko rokov. Vyžaduje sa aj regulácia účasti dominantných hráčov na výberových konaniach, aby sa predišlo posilňovaniu ich postavenia.
Jedno je jasné: situácia na trhu s elektrinou v Nemecku je mimoriadne dynamická a v budúcnosti sa môže dramaticky zmeniť, čo môže mať významný dopad aj na ceny energii a stabilitu trhu v strednej Európe.
