Slováci šetria málo, hazard im však neodolateľne láka
Podľa najnovších údajov slovenské domácnosti dokážu ušetriť iba dve percentá svojich príjmov, čo ich radí medzi najmenej úsporné krajiny v Európe. Na horšej pozícii sa nachádzajú len Lotyšsko a Grécko, pričom obidve krajiny čelí ešte zložitejšej finančnej situácii.
Analytik Marek Malina z online investičnej platformy Portu upozorňuje na paradox: aj keď Slováci majú problémy so šetrením, ochota míňať peniaze na hazard je stále vysoká. V minulom roku presiahli celkové výdavky na hazard 1,55 miliardy eur, čo je nárast o 7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Prepočítané na obyvateľa, vrátane detí, to znamená 287 eur na osobu.
Správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) potvrdzuje, že čistá miera úspor slovenských domácností je len 2 %. Tento údaj je znepokojivý aj v porovnaní s priemerom Európskej únie, ktorý dosahuje 8,1 %, a s Českou republikou, kde si domácnosti dokážu odložiť takmer 14 % zo svojich príjmov. Slováci sú podľa analýzy naozaj na spodných priečkach, s príjmami, z ktorých sa dá iba minimálne šetriť.
Na rastúce výdavky na hazardové hry vplývajú aj faktory, ako sú vysoká inflácia a stagnácia rastu ekonomiky, čo zvyšuje náklady domácností. Malina zároveň upozorňuje, že hazard bol vždy z princípu stratový pre hráčov, a je potrebné akceptovať, že výhry sú skôr výnimkou ako pravidlom.
Aj keď vyhrané peniaze môžu na prvý pohľad poskytnúť nádejný výhľad, odborníci zdôrazňujú, že systém hazardných hier nie je cestou k istému bohatstvu. Oveľa efektívnejšie je pravidelné odkladanie peňazí a investovanie, čo by malo byť prioritou pre dlhodobé budovanie majetku. Investovanie síce nesie riziko, no na rozdiel od hazardu môže priniesť zisk pre každého, kto sa mu venuje s rozumom.
Situácia na Slovensku teda ukazuje na významnú potrebu zlepšiť finančnú gramotnosť a plánovanie domácností, aby išlo o dlhodobé prevádzkovanie ich financií bez nutnosti spoliehať sa na šťastie. Vedomé a strategické rozhodovanie o financiách sa môže stať kľúčom k stabilnejšiemu hospodáreniu a nakoniec aj k vyššej úspore.
