Slovensko nedokázalo využiť európske zdroje na zlepšenie sociálnych služieb pre seniorov
Podľa správy zverejnenej Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) sa Slovensko počas rokov 2017 až 2021 nedokázalo zmocniť financovania vo výške 104 miliónov eur z Integrovaného regionálneho operačného programu. Tento nedostatok efektívneho vyžitia prostriedkov sa podpísal pod nedostatočnú dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov a znížený počet velkokapacitných zariadení, ktoré by ich mohli poskytovať.
Audit NKÚ odhalil, že Slovensko malo potenciál získať viac než 160 miliónov eur, avšak takmer dve tretiny tejto sumy zostali nevyčerpané. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôraznil, že toto nevyužitie finančných prostriedkov poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii verejných projektov, ako aj na otázky týkajúce sa efektivity riadenia v rámci štátnych inštitúcií.
V roku 2024 sa na Slovensku nachádzalo vyše jeden milión občanov starších ako 65 rokov, pričom tento počet narástol o viac než 85-tisíc od roku 2020. Napriek tomu sa v rovnakom období zvýšila kapacita zariadení pre seniorov len o 2 000 miest, a to aj napriek tomu, že v tomto roku oficiálne žiadalo o umiestnenie v týchto zariadeniach viac než 8 600 osôb, no bez pozitívnej odozvy.
V roku 2011 sa Slovensko rozhodlo pre politika deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Zavedené boli obmedzenia pre kapacitu zariadení, s maximálnym počtom 40 klientov na jednu budovu. Napriek tomu, ako upozornilo NKÚ, tieto zmeny neboli uvedené po predurčenej analýze finančnej udržateľnosti týchto zariadení v slovenskej kontexte.
Ekonomické výzvy a stabilizácia zariadení pre seniorov
Kontrola NKÚ ďalej poukázala na ekonomickú náročnosť zabezpečenia udržateľnosti zariadení rodinného typu pre seniorov. Väčšina kontrolovaných zariadení, s výnimkou jedného, utrpela vyššie náklady ako boli príjmy z príspevkov a poplatkov klientov, čo viedlo k financovaniu prevádzky predovšetkým z darov a vlastných zdrojov zriaďovateľov.
Vysoké prevádzkové náklady tak môžu vyžadovať zvýšenie kapacity, na čo však kontrolované subjekty už avizovali. Rovnako je tu aj riziko zvýšenia cien služieb, čo by mohlo znížiť ich dostupnosť len pre ekonomicky progresívne skupiny obyvateľstva.
Nedostatočné finančné ohodnotenie pracovníkov v týchto zariadeniach, s priemernými mzdami pohybujúcimi sa od 809 do 1 330 eur, čo predstavuje len 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, negatívne ovplyvňuje udržanie kvalifikovaného personálu. Ľubomír Andrassy naznačil, že problém nedostatku pracovnej sily nie je možné zmierniť ani s využitím potenciálnych pracovníkov zo zahraničia, čo NKÚ už v roku 2025 zaznamenal.
Poskytovanie stabilizačných príspevkov na zvýšenie kvality služieb
V reakcii na situáciu ministerstvo práce zaviedlo stabilizačný príspevok, ktorý mal byť poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb. Ten mal zabezpečiť udržanie zamestnancov do konca roka 2025. Pozitívnou správou je, že na rok 2026 sú taktiež vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov eur. Hoci je to pozitívny krok, spojený s udržaním kvality poskytovaných služieb, stále ide o dočasné a nie systémové riešenie.
NKÚ dodal, že iba dve zo deviatich kontrolovaných zariadení uzavreli zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti, čo môže byť spôsobené limitmi týchto poisťovní.
Sezónne legislatívne úpravy nachádzajúce sa v sociálnych službách vyžadujú len minimalizáciu príspevkov, pričom dostupnosť na trhu neodráža aktuálne potreby seniorov. Tieto faktory spoločne vyžadujú okamžitú reakciu zo strany zodpovedných inštitúcií, aby sa zabránilo kríze v oblasti sociálnych služieb v Slovenskej republike.
