Turecko spustilo raziu proti stúpencom Fethullahovho hnutia
Turecké úrady nariadili rozsiahlú raziu, ktorá má za cieľ zadržať takmer 1000 osôb podozrivých z napojenia na organizáciu, ktorú Ankara považuje za zodpovednú za neúspešný pokus o štátny prevrat v roku 2016. O tejto operácii informoval turecký minister spravodlivosti Akin Gürlek, pričom dodal, že akcia je súčasťou rozsiahlej očistnej kampane proti takzvanému Fethullahovu teroristickému hnutiu, známe aj ako FETÖ.
15. júla 2016 sa časť tureckej armády pokúsila zvrhnúť vládu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, pričom pučisti ostreľovali parlament a iné významné vládne budovy v Ankare. Napriek zavedeniu zákazu vychádzania sa tisíce Erdogana podporujúcich občanov zhromaždili na uliciach a postavili sa proti vzbúrencom, čo viedlo k dramatickým stretom. Tieto násilnosti si vyžiadali približne 250 životov a ďalších viac ako 2000 ľudí bolo zranených.
Ankara obviňuje z organizácie puču hnutie moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žil v exile v USA a ktorý bol podľa tureckej vlády hlavným architektom plánovania prevratu. Gülen toto obvinenie vždy odmietal a ešte pred jeho smrťou v USA vyhlásil, že nebol zapojený do žiadnych nelegálnych aktivít.
Minister Gürlek uviedol, že v súvislosti s touto operáciou polícia pátra po 968 podozrivých, pričom zdôraznil, že boj proti FETÖ pokračuje s rovnakým odhodlaním ako v deň prevratu. Turecké úrady po neúspešnom prevrate spustili rozsiahle čistky v štátnej správe, ktoré postihli stovky tisíc spochybňovaných jednotlivcov, vrátane súdnych úradníkov a učiteľov. Tisíce z nich prišli o zamestnanie a čelili obvineniam.
Fethullah Gülen, ktorý bol kedysi spojencom Erdogana, postupne sa stal jeho najvýznamnejším nepriateľom. Po svojom exile začal v USA viesť hnutie Hizmet, ktoré viac ako dve dekády šíri ideologické myšlienky umierneného islamu. V posledných rokoch sa však objavili tvrdé obvinenia o snahe hnutia vytvoriť paralelný štát v Turecku, pričom mnohí analytici tvrdia, že prevrat z roku 2016 bol zásadným zlom v modernej histórii Turecka, ktorý pozorne zmenil pomery moci a posilnil autoritu prezidenta Erdogana.
História a budúcnosť Turecka po prevrate
Minister vnútra Mustaf Čiftci označil tento posledný krok za pokračovanie v historickej očistnej operácii, pričom vykreslil 15. júl ako zásadný a nespochybniteľný mezník v histórii Turecka. Úsilie o likvidáciu Gülena a jeho následovníkov sa pritom stále posilňuje, nesúvisí len s prevratom, ale sa stáva súčasťou širokej agendy, ktorá sa dotýka rôznych aspektov tureckého politického života.
Už v roku 2014 bolo Gülenovo hnutie zapletené do korupčného škandálu, ktorý zasahoval vysoké místa vtedy ešte vládneho kabinetu Erdogana. Tieto udalosti predznamenali rastúci konflikt medzi Gülenom a Erdoganom, ktorý nakoniec vyústil do vážnej krízy a politického prevratu, ktorý zmenil ráz tureckej politike. Turecko tak stále žije v napätí, kde sú otázky spravodlivosti a vládnutí neustále spochybňované a hodnoty demokratických slobôd sa zdajú byť na pretrase.
Tento nový zásah proti podozrivým stúpencom Gülena je len ďalším krokom, ktorý podčiarkuje pretrvávajúcu neistotu a napätie v tejto krajine, čím sa fakticky odráža aj prebiehajúca kríza vo vzťahoch s Západom a vnútorné rozdelenia v tureckej spoločnosti.
