Vhodný interiér budov závisí od tepelnej pohody a prúdenia vzduchu
Človek trávi viac ako 90 percent svojho času v interiéri, a preto sa kvalita vnútorného prostredia stáva čoraz dôležitejšia. Moderné stavebníctvo sa už nesústreďuje iba na energetickú efektívnosť budov, ale kladie aj vysoký dôraz na zdravie a pohodu ľudí, ktorí tieto priestory obývajú. Nesmieme zabúdať, že správne živobytie v interiéri sa nezačína iba so vzduchotechnikou, ale predovšetkým pri návrhu samotnej budovy.
Podľa odborníka Pavola Praženicu zo spoločnosti Siemens Slovensko, jedným zo základných predpokladov kvalitného vnútorného prostredia je tepelná pohoda. Táto pohoda sa nezisťuje len prostredníctvom teploty, ale zahŕňa aj faktory ako vlhkosť vzduchu a jeho prúdenie. Takáto kombinácia elementov vytvára optimálnu mikroklímu v interiérových priestoroch.
Pri návrhu mikroklimatických podmienok je potrebné brať do úvahy aj tepelnú záťaž vyvolanú prítomnosťou osôb v miestnostiach. V prostrediach s väčším počtom osôb dochádza k prirodzeným tepelným prírastkom, čo vyžaduje odlišné prístupy k regulácii teploty oproti poloprázdnym kanceláriám. Moderné budovy čoraz častejšie implementujú veľkoplošné sálavé systémy, ktoré sú integrované do stavebných konštrukcií a umožňujú dosiahnuť rovnomernú tepelnú pohodu s nižšou spotrebou energie.
Praženica zdôrazňuje, že správne nastavené tienenie je kľúčové pre zabránenie prehrievania budov. Riešenia ako žalúzie alebo rolety musia byť prepojené s inteligentným systémom riadenia, ktorý automaticky reaguje na polohu slnka a intenzitu jeho žiarenia. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť optimálnu tepelnú reguláciu bez nadmerného zaťaženia klimatizácie.
Rastúce letné teploty zvyšujú potrebu chladenia budov, avšak neprimerané nastavenie klimatizačných systémov môže viesť ku zdravotným problémom a navyše zvyšovať energetické náklady. Každý stupeň zníženia teploty v interiéri znamená približne šesťpercentný nárast spotreby energie. Praženica odporúča vytváranie prechodových zón, kde sa teploty regulujú v niekoľkých stupňoch, čím sa umožňuje telu lepšie sa prispôsobiť zmenám prostredia.
Vhodne zvolené rastliny v interiéri môžu pozitívne ovplyvniť kvalitu vzduchu, avšak nenahrádzajú potrebu kvalitného vetrania a riadenej výmeny vzduchu. Oxid uhličitý, ktorý sa v uzavretých miestnostiach rýchlo hromadí, môže pri vysokých koncentráciách ovplyvniť kognitívne funkcie a vyvolávať bolesti hlavy či únavu. Nedostatočne vetrané kancelárie alebo školské triedy vedú k vzostupu koncentrácie oxidu uhličitého, čo môže mať záporné dôsledky na zdravie užívateľov.
Okrem toho, profesionálne navrhnuté budovy, ktoré nezohľadňujú potrebu kvalitného vnútorného prostredia, môžu prispieť k vzniku syndrómu chorých budov. Tento syndróm sa vyznačuje zhoršením zdravia a pohody ich obyvateľov. Dôležité je aj zabezpečiť energetickú efektívnosť budov, pričom ich navrhovanie je stále viac orientované na samostatnosť a minimalizáciu energetických vstupov.
