Dominancia naftových nákladných vozidiel v Európe pretrváva
Podiel nákladných vozidiel na naftový pohon v Európe stále presahuje 96 percent, čo svedčí o ich neochvejnej dominancii na trhu. Napriek potrebe prechodu na ekologickejšie alternatívy palív sa na zmeny v automobilovom priemysle zatiaľ čaká pomerne dlho. Elektromobilita, i keď sa postupne dostáva do povedomia, predstavuje len 0,3 percenta trhu s nákladnými vozidlami.
Rastúce alternatívy k naftovým motorom
Súčasne s elektrifikáciou sa začínajú na trhu presadzovať aj iné palivá, najmä tie, ktoré majú nízku uhlíkovú stopu. Medzi nimi je aj hydrogenovaný rastlinný olej, ktorý sa vyrába z použitých olejov a rastlinných tukov. Tento typ paliva je možné využívať v štandardných naftových motoroch bez potreby akýchkoľvek úprav, čo dopravným spoločnostiam umožňuje znížiť emisie skleníkových plynov bez nutnosti okamžite vymieňať svoju flotilu.
Obmedzenia v používaní alternatívnych palív
Hoci sa hydrogenovaný rastlinný olej teší rastúcej popularite, dostupnosť surovín na jeho výrobu je obmedzená, a preto nemožno očakávať, že by toto palivo dokázalo úplne nahradiť naftu. Dôležité je tiež rozpoznať rozdiel medzi hydrogenovaným rastlinným olejom a bionaftou B100, ktorú vytvára transesterifikácia rastlinných olejov a živočíšnych tukov. B100 má tendenciu zanášať palivové filtre a v chladnejších podmienkach môže vyžadovať úpravy existujúcich motorov pre zabezpečenie optimálnej prevádzky.
BioLNG ako ďalšia alternatíva
Podľa platformy Eurowag sa čoraz viac presadzuje aj bioLNG (stlačený biometán), ktorý je vyrobený z obnoviteľnej biomasy, na rozdiel od fosílneho LNG. V súčasnosti na bioLNG v Európe jazdí približne 2500 z celkového počtu 15 000 LNG nákladných vozidiel. Avšak výroba tohto paliva čelí obmedzeniam spôsobeným dostupnosťou obnoviteľných surovín.
Riziká spojené s pomalým prechodom na nové pohony
Prechod na nové pohony ide veľmi pomaly, pričom priemerný vek nákladných vozidiel v Európskej únii dosahuje okolo 14 rokov a v niektorých regiónoch presahuje dokonca aj 20 rokov. S takto starou technikou nie je možné očakávať rýchlu obnovu vozových parkov, čo významne prehlbuje problém. Situáciu navyše komplikuje rozdiel medzi západnou a strednou či východnou Európou, kde dopravcovia čelí ťažkostiam v oblasti rozvoja infraštruktúry a čelí vyšším nákladom.
Budúcnosť bez investícií? Dvojrýchlostná dekarbonizácia
Bez adekvátnych investícií do modernizácie a infraštruktúry môže vzniknúť nebezpečná dvojrýchlostná dekarbonizácia, ktorá by oslabila konkurencieschopnosť východoeurópskych firiem na trhu. Ak sa tento trend udrží, bude obtiažne predpovedať budúcnosť dopravy a energetiky v regióne, ktorý je čoraz viac spätý s potrebou dekarbonizácie a prechodu na udržateľné zdroje energie.
