Výsledky referenda 2026: Neplatnosť a podpora návrhov
Referendum, ktoré sa konalo 4. júla 2026, sa ukázalo ako neplatné, keďže jeho účasť dosiahla len 16,13 percenta. Z celkového počtu oprávnených voličov, ktorý prevyšuje 4,3 milióna, sa k urnám dostalo 705 227 ľudí, pričom platnosť referenda si vyžadovala nadpolovičnú účasť.
Hlasovanie a výsledky
Podľa neoficiálnych výsledkov, keďže sčítanie hlasov sa blížilo k svojmu koncu, väčšina zapojených voličov vyjadrila podporu pre dva z troch predložených návrhov. Až 93,43 percenta zúčastnených hlasovalo za zrušenie doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica. V absolútnych číslach to predstavuje 658 937 voličov, ktorí sa priklonili k zrušeniu renty, zatiaľ čo len 5,32 percenta, teda 37 553 voličov, vyjadrilo nesúhlas s týmto krokom.
Ďalším bodom referenda bola otázka obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Tento návrh podporilo 92,2 percenta hlasujúcich, čo predstavuje 650 490 osôb, zatiaľ čo 6,1 percenta, teda 42 876 osôb, sa vyjadrilo proti.
Geografické rozloženie účasti
Účasť na referende sa výrazne líšila v jednotlivých regiónoch. Najvyššia účasť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, kde sa k urnám dostavilo 21,84 percenta voličov, zatiaľ čo najnižšia účasť bola v Košickom kraji, s 13,4 percenta. V rámci okresov sa najvyššia účasť vyskytla v Seneci, kde to bolo 24,18 percenta, pričom najnižšia bola v Revúcej s 7,91 percenta.
Okolnosti a náklady referenda
Referendum stálo odhadovaných 12,4 milióna eur. Je to už desiate referendum od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, z ktorého sa len v jednom prípade podarilo dosiahnuť platnosť – pri hlasovaní o vstupe do Európskej únie v roku 2004.
Iniciatíva a otázky referenda
Referendum organizovalo hnutie Demokrati, ktoré vyzbieralo potrebných 350-tisíc podpisov na jeho vyhlásenie. Pôvodne mala petícia tri otázky, avšak prezident Peter Pellegrini vyhlásil len dve, keďže otázku týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia považoval za neústavnú.
Prvá otázka sa pýtala na zrušenie doživotnej renty pre Roberta Fica, pričom táto renta bola ustanovená krátko po atentáte na premiéra. Druhá otázka sa zameriavala na obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, ktoré boli zrušené v rámci zásahov do trestnej politiky štátu po parlamentných voľbách.
Politická odozva
Vedúci predstavitelia hnutia Demokrati, vrátane predsedu Jaroslava Naďa, komentovali výsledky referenda a vyjadrovali sklamanie nad nízkou účasťou, pričom poukazovali na potrebu vyvodenia politickej zodpovednosti za súčasné vládne rozhodnutia. Podľa niektorých politických analytikov referendum odhalilo slabosti v mobilizácii voličov na strane opozície.
