Rast inflácie v eurozóne: Spotrebitelia sa pripravujú na ťažké časy
Konflikt na Blízkom východe, jeho dôsledky a vyššie ceny energií spôsobili výrazný nárast inflácie v eurozóne. V marci 2026 sa inflácia zvýšila na 2,5 %, čo je nárast z februárových 1,9 %. Tento trend znamená najvyššiu úroveň inflácie od začiatku minulého roku. Vzostup cien, predovšetkým energií, nový analytik Richard Kubas z Inštitútu finančnej politiky (IFP) vysvetľuje ako hlavný faktor, ktorý prispel k zlému psychologickému stavu spotrebiteľov.
Spotrebitelia začínajú pociťovať dôsledky inflácie, ako aj obavy z budúcich ekonomických vyhliadok. Ekonomická nálada sa zhoršila a mnohí ľudia plánujú znížiť svoje výdavky, čím by sa mohol negatívne ovplyvniť rast ekonomiky. To, čo ešte pred rokom vyzeralo ako stabilná ekonomická situácia, sa rýchlo mení, čo spôsobilo, že spotrebitelia vyjadrujú znepokojenie nad svojou finančnou situáciou a výkonmi krajiny do budúcna.
Príčiny a dôsledky ekonomického spomalenia
Kubas uvádza, že energie v eurozóne vzrástli v rámci jedného mesiaca o 6,8 %. Hoci náklady na energie tvoria len malý podiel celkového spotrebného koša, ich rast môže mať priamy dopad na infláciu, čo sa v súčasnosti prejavuje v mnohých krajinách eurozóny. Rôzne krajiny sa pritom nachádzajú v rôznych situáciách, pričom Luxenburg, Litva a Írsko zažili medzimesačný rast cien energií presahujúci 10 %. Naopak, Slovensko a Slovinsko sa považujú za menej zasiahnuté, čo súvisí s ich cenovou politikou a závislosťou na budúcich kontraktoch.
Vyššia inflácia a zhoršujúca sa nálada spotrebiteľov
Index spotrebiteľskej nálady ukazuje, že v marci dosiahol najnižšiu úroveň od druhej polovice roka 2023. Za týmto poklesom stojí najmä zlý pocit z rastúcich inflačných očakávaní, ktoré pripomínajú obdobia z konca roka 2021, keď inflácia začala dramaticky stúpať. Spotrebitelia vo všeobecnosti pociťujú obavy ohľadom budúcnosti ekonomiky a ich osobnej situácie, čo môže mať za následok ďalšie spomalenie hospodárskeho rastu.
Nedostatok hnojív a jeho následky
Vývoj na trhu s hnojivami predstavuje ďalší znepokojujúci faktor ovplyvňujúci infláciu. Nárast cien hnojív, ktorý sa od začiatku vojny v regióne zvýšil o približne 66 %, vyžaduje pozornosť, pretože môže ovplyvniť aj ceny potravín, či už priamo, alebo ako dôsledok nižšej úrody. Ako upozorňuje Kubas, tieto zmeny sa neprejavia okamžite, ale ich dopady môžu nastať s oneskorením, čo by mohlo zhoršiť už tak zložitú situáciu.
Štúdie naznačujú, že cena hnojív, predovšetkým močoviny, je zásadne ovplyvnená konfliktom v Hormuzskom prielive, kde prebieha významná časť svetového obchodu so hnojivami. Tento nedostatok môže v blízkej budúcnosti zvýšiť náklady na potraviny a spôsobiť ešte viac problémov pre spotrebiteľov a hospodárstvo eurozóny。
Ekonomické prognózy a budúcnosť eurozóny
Prognózy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) naznačujú, že ekonomický rast v eurozóne bude v tomto roku znížený na 0,8 % v porovnaní s predchádzajúcim odhadom 1,2 %. Takisto globálny rast sa očakáva na úrovni 2,9 %, čo je pokles z 3,3 %. Zdravé prognózy sú ovplyvnené tými istými faktormi, ktoré ťažia ekonomiky, a naznakujú ďalší pokles životnej úrovne pre mnohých obyčajných občanov v eurozóne.
